Od premiéry filmu Žltá ponorka uplynulo 40 rokov

18.07.2008 Celý región

Bratislava 18. júla (TASR) - Pred 40 rokmi, 17. júla 1968, sa konala v Londýne svetová premiéra animovaného filmu Žltá ponorka. V rámci témy TASR o protivojnovom odkaze tohto kultového diela a skupiny Beatles prinášame ...
Júl bol pre skupinu Beatles filmovým mesiacom. V júli 1964 mal premiéru prvý film A Hard Day\'s Night. O rok nato, na konci júla 1965, nasledoval v poradí druhá snímka Help!.

Na začiatku roka 1968 prišiel producent George Martin s myšlienkou natočiť animovaný rozprávkový film Yellow Submarine. Hlavnou postavou mal byť seržant Pepper, zrejme aj z dôvodu obrovského úspechu albumu Sgt. Pepper\'s Lonely Hearts Club Band.

Okrem štyroch výnimiek boli vo filme použité už hotové piesne a Beatles sa v ňom objavili iba v záverečnej scéne so skladbou All Together Now. Poldruhahodinová animovaná snímka s rozpočtom 250.000 libier bola dielom režiséra Georgea Dunninga. Kresby do filmu realizoval nemecký výtvarník Heinz Edelmann. Anglická kritika nazvala Žltú ponorku „najbeatlesovejším“ zo všetkých „beatlesovských“ filmov a za príkladný manifest „generácie lásky“ zo šesťdesiatych rokov.

Dej filmu je zasadený do Pepperlandu, ktorý prepadne horda Modrákov a seržant Pepper odchádza v žltej ponorke hľadať pomoc. Na ceste stretáva štvoricu hudobníkov – Johna, Paula, Georgea a Ringa. Berie ich k sebe na palubu ponorky a vracia sa v pravý čas, aby zachránili jeho krajinu. Zlých Modrákov, úlisných Jablčníkov a iné príšery odoženú kreslení Beatles so svojou piesňou All You Need Is Love. V Pepperlande opäť rozkvitnú kvety, ale na Modrákov si treba dávať pozor stále, lebo sú vždy pripravení zaútočiť. Preto je potrebné neprestajne spievať – All Together Now (Teraz všetci spolu).

Ako prezradil výtvarník Edelmann, inak rodák z Ústí nad Labem, Modráci (Blue Meanies) boli pôvodne v duchu studenej vojny červení (Red Meanies). Avšak tvorcovia nemali vraj dosť červenej farby, a tak príšery zmodreli.

Dlhohrajúca platňa Yellow Submarine (v poradí jedenásta) vyšla až päť mesiacov po premiére filmu v decembri 1968, v anglickom rebríčku albumov sa počas februára 1969 dostala na 3. miesto, v Spojených štátoch sa dostala na piatu pozíciu. Na štyri nové skladby by stačili dva single, ale elpéčky Beatles sa stále výborne predávali. Druhú stranu platne vyplnili inštrumentálne skladby, ktoré skomponoval producent Beatles George Martin špeciálne pre tento film. V reedícii vyšiel aj singel Yellow Submarine, ktorý žal úspechy už dva roky pred premiérou filmu (vyšiel na 13. singli Beatles v auguste 1966).

V strede piesne Yellow Submarine je časť, kde sú počuť lodné zvuky a ozýva sa výkrik v slovenčine \"Môžte mi vylízať\". Podľa jedného z mýtov autorstvo možno pripísať Dežovi Hoffmannovi, slovenskému emigrantovi a fotografovi, ktorý dokumentoval začiatky kariéry Beatles. Išlo vraj o odkaz určený komunistom v Československu. Nemusí to však tak byť, keďže tam mnohí počujú niečo iné. Podľa jednej z českých verzií sa na nahrávaní podieľal neznámy Čech, ktorý tam zanechal posolstvo \"Prosíme nedýchat\". Švédski fanúšikovia Beatles na tom istom mieste počujú nejakú frázu vo švédčine.

Idea spasenia sveta len pomocou lásky a hudby je podľa kritikov v filme Žltá ponorka naplno zhmotnená a podaná úplne čisto. Formát animovaného filmu umožnil tvorcom oslobodiť sa od \"nepeknosti\" reálneho sveta. Je to vlastne rozprávka, a aj jeho idea je krásne naivná, ale pritom jasná na pochopenie, príťažlivá a naliehavá, dnes rovnako ako v čase jeho vzniku.

Film je zároveň úžasná psychedelická báseň. Psychedelické hnutie vzniklo na konci 60. rokov v prostredí voľnej lásky, hudby, a silne inšpirované drogovými halucináciami. Akousi bibliou tohto hnutia sa stala kniha Lewisa Carolla Alica v krajine zázrakov z roku 1865. Caroll bol matematik, a tak je Alica knižka pre deti, ale zároveň je plná slovných hračiek a zaujímavých logických cvičení, či analýzy jazyka. Toto všetko je aj v Yellow Submarine - výrazne surreálna animácia, navodzujúca atmosféru halucinácií či sna, inšpirovaná pop artom ako aj abstraktným umením šesťdesiatych rokov, a prepracované dialógy plné anglického suchého humoru a slovných hračiek.

Ktokoľvek by sa chcel pokúsiť dnes napodobniť tento film, ten by s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhal. Proste mohol a mal vzniknúť len tam a vtedy. Dnes by už nikto nedokázal zachytiť ten entuziazmus, radosť, a akúsi detskú vieru v reálnosť toho, čo sa deje, pri tvorbe tohto filmu. A tento entuziazmus, radosť a viera sa vzápätí prenáša na diváka, ktorému prináša jedinečný zážitok.
Zdroje: Filmklub.sk
 

Vyberte región