Nemecká spolková republika vznikla pred 70 rokmi

23.05.2019 Celý región

Bonn/Berlín 23. mája (TASR) – V bonnskom Múzeu Koenig sa 1. septembra 1948 zišla na svojom prvom zasadaní Parlamentná rada. Jej 65 členov malo z poverenia troch západných mocností vypracovať novú demokratickú ústavu pre západné časti štátu. Nový základný zákon (Grundgesetz), de facto nová ústava, nadobudol účinnosť 23. mája 1949 a práve tento dátum sa považuje za vznik Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Vo štvrtok 23. mája uplynie od tejto udalosti 70 rokov.

Rozdelenie Nemecka bolo výsledkom druhej svetovej vojny. Niekoľko mesiacov pred jej skončením sa v Jalte na Kryme stretla 4. až 11. februára 1945 tzv. Veľká trojka – hlavní predstavitelia troch vedúcich mocností protifašistickej koalície (ZSSR, USA a Veľkej Británie). Účastníci stretnutia (Josif V. Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, jeho demilitarizácii, okupácii, reparáciách a spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku.

Zástupcovia "Veľkej trojky" sa zišli aj desať týždňov po kapitulácii Nemecka. Od 17. júla do 2. augusta 1945 rokovali na zámku Cecilienhof v meste Postupim neďaleko Berlína. Zloženie účastníkov sa však oproti Jaltskej konferencii výrazne zmenilo. Zosnulého amerického prezidenta F. D. Roosvelta nahradil nový prezident USA Harry Truman. Britský premiér W. Churchill utrpel počas konferencie volebnú porážku a tak ho za rokovacím stolom vystriedal nový predseda vlády Clement Attlee. Jediným štátnikom so skúsenosťami z predchádzajúcich rokovaní bol sovietsky vodca Stalin, ktorý to podľa historikov vedel veľmi účinne využiť vo svoj prospech.

Závery Postupimskej konferencie mali zásadný vplyv na povojnové usporiadanie Európy a na osud porazenej Hitlerovej ríše. Víťazné mocnosti sa okrem iného dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny, americkú, britskú, francúzsku a sovietsku. Rovnako do štyroch sektorov rozdelili aj Berlín, ktorý sa nachádzal v sovietskej okupačnej zóne.

Narastajúce nezhody medzi spojencami však spôsobili, že Nemecko sa čoskoro stalo objektom ich mocenského súperenia. Minister zahraničných vecí USA James Byrnes prišiel už 6. septembra 1946 s návrhom, ktorý naznačoval vznik dvoch štátov na území Nemecka. Predzvesťou toho bolo vytvorenie takzvanej bizónie (dvojzóna, Bizone), ktorá vznikla 1. januára 1947 spojením britského a amerického okupačného pásma. Francúzsko sa k aktivitám USA a Veľkej Británie stavalo spočiatku rezervovane. Do jednotne spravovaného britského a amerického hospodárskeho a správneho bloku vstúpila francúzska okupačnú zóna až 8. apríla 1948, čím vznikla takzvaná trizónia (trojzóna, Trizone).

Trizónia sa stala základom novovzniknutej Nemeckej spolkovej republiky (NSR), ktorá bola vyhlásená 23. mája 1949 s hlavným mestom Bonn. Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla 7. októbra 1949 Nemecká demokratická republika (NDR). Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

Na štyri okupačné sektory bolo rozdelené aj hlavné mesto porazeného Nemecka s tým, že celé ležalo v sovietskej zóne. A práve Berlín sa čoskoro zmenil zo symbolu spojeneckej jednoty na front studenej vojny. Najskôr to bola neúspešná blokáda Západného Berlína, ktorú sovietske úrady vyhlásili 24. júna 1948 a ukončili o jedenásť mesiacov neskôr, 12. mája 1949. Symbolom studenej vojny a rozdelenia sveta sa však stal najmä Berlínsky múr, ktorý mal zabrániť odchodu ľudí z východného do západného Nemecka. Od vzniku NDR do augusta 1961 emigrovalo do NSR 2,7 milióna občanov východného Nemecka.

Pre východonemecký režim to nebola len politická, ale aj demografická a ekonomická katastrofa, pretože 50 percent utečencov tvorili vzdelaní ľudia mladší ako 25 rokov. Väčšina z nich opustila NDR cez Berlín rozdelený od skončenia druhej svetovej vojny na sovietsky sektor a tri sektory západných mocností.

Viac ako 28 rokov, od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 rozdeľoval múr nielen Berlín, ale celý svet. Nemecký národ sa opätovne zjednotil až v roku 1989, po jeho zbúraní. "Teraz rastie spolu to, čo patrí k sebe," povedal po páde Berlínskeho múru niekdajší spolkový kancelár Willy Brandt.

Na význam 70. výročia prijatia Základného zákona (Grundgesetz), ktorý zároveň znamenal vyhlásenie Nemeckej spolkovej republiky, poukázali aj poslanci Spolkového snemu (Bundestagu). Predseda frakcie CDU/CSU Ralph Brinkhaus vyhlásil: "DNA, ktorá urobila tento Základný zákon úspešným, musí byť zachovaná."
 

Vyberte región