Pred 410 rokmi sa narodila šľachtičná Žofia Bosniaková

02.06.2019 Nové Zámky

Šurany/Bratislava 2. júna (TASR) - Uhorská šľachtičná Žofia Bosniaková žila nábožným životom, založila nemocnicu a útulok pre chudobných. Povesť svätice si vyslúžila nielen svojimi cnosťami a šľachetnými skutkami, ale aj neobyčajným úkazom, keď jej 35-ročné telo uložené do krypty na Strečnianskom hrade našli po 55 rokoch neporušené a také zostalo aj po prevezení do kaplnky v Tepličke nad Váhom. V nedeľu 2. júna uplynie 410 rokov od narodenia "Anjela Šurianskeho hradu".

Žofia Bosniaková sa narodila 2. júna 1609 na hrade v Šuranoch v šľachtickej rodine vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Hrad bol v tom čase pevnosťou na bojovej čiare s Tureckom, ktorej velil Žofiin otec Tomáš Bosniak. Za priezvisko táto rodina vďačí svojmu pôvodu z Bosny. Bola to rodina nezmieriteľných protitureckých bojovníkov, ktorá sa pod tlakom Turkov dostala až na Slovensko. Za zásluhy v boji dostal Tomáš Bosniak práve v roku narodenia svojej dcéry titul barón.

Skromná Žofia získala náležité vzdelanie a náboženskú výchovu. Zaslúžila sa o to Alžbeta Telegdyová, sestra nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho. Mladá žena od malička vynikala svojím pôvabom, dobrotou a múdrosťou. Po smrti matky sa starala o mladších súrodencov, nezištne pomáhala ľudu. Týmto si vyslúžila titul "Anjel Šurianskeho hradu".

Už v pätnástich z nej bola vychýrená krásavica. Nápadníci z radov bohatých šľachticov obdivovali jej alabastrovú pleť, veľké oči a graciózne spôsoby. V roku 1626 sa v Šuranoch Žofia vydala za postaršieho baróna Michala Šeréniho, s ktorým sa odsťahovala na zámok Nový Světlov v Bojkoviciach na Morave. O štvrť roka jej manžel zomrel a mladá vdova sa vrátila domov do Šurian. Žofia v tom čase zasvätila svoje najbližšie roky pomoci chudobným. Tak ako si to prial jej muž. V testamente nariadil okrem každodenného obeda pre chudobných rozdať mesačne 25 zlatiek tým, čo to najviac potrebujú. Finančný príspevok putoval aj do kláštora v Uherskom Hradišti a Skalici.

V roku 1629 sa vydala druhýkrát a to za baróna Františka Vešeléniho z Novohradu. Domovom sa im stala roku 1630 Teplička nad Váhom. Z tohto manželstva pochádzajú aj jej dvaja synovia Adam a Ladislav.

Šľachtičná zomrela 28. apríla 1644 na hrade Strečno vo veku 34 rokov.

Už krátko po pohrebe Žofie sa začali objavovať dohady o príčine jej smrti. Údajne zomrela od žiaľu, pretože sa jej manžel osudovo zaľúbil do zvodnej grófky Márie Séčiovej. Milostné vzťahy, príbeh utajovanej lásky k "Muránskej Venuši", sú témy, ktoré zaujali nielen historikov.

Neporušené telo Žofie Bosniakovej našli v krypte kaplnky na hrade Strečno v roku 1689. Povolenie vystaviť jej telesné ostatky pre verejnosť dal po dôkladnom preskúmaní okolností v roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie Bosniakovej v barokovej rakve so skleneným vekom z krypty kostola do novopostavenej kaplnky.

Proces blahorečenia Žofie Bosniakovej sa začal v roku 1997.

K nešťastnej udalosti došlo 1. apríla 2009, keď telo Žofie Bosniakovej v rakve vytiahnutej pred kostol polial horľavou látkou a zapálil 31-ročný Žilinčan. Telesné ostatky Žofie Bosniakovej vrátili do kaplnky kostola v Tepličke nad Váhom po odprosujúcej pobožnosti 26. apríla 2009. Muž, ktorý sa skutku dopustil, trpel závažným psychickým ochorením. Jeho trestné stíhanie za prečin hanobenia mŕtveho bolo zastavené.

Postava Žofie sa stala inšpiráciou aj pre literárne diela slovenských spisovateľov. Hviezdoslav napísal celý epos podľa predlohy historickej povesti. Fiktívnu no pútavú verziu jej príbehu napísal Jožo Nižňanský pod názvom Lásky Žofie Bosniakovej.

Na námestí v Šuranoch pribudla v januári 2010 socha rodáčky Žofie Bosniakovej. Pamätník má trvale pripomínať jej životné krédo, že po človeku zostanú len jeho dobré skutky a všetko ostatné odveje neľútostný čas.

V Tepličke nad Váhom v utorok 2. júna 2010 oslavovali 400. výročie od narodenia grófky Žofie Bosniakovej. Žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis pri tejto príležitosti celebroval slávnostnú sv. omšu a vyhlásil vo svojej diecéze Rok Žofie Bosniakovej. Slovenská pošta zasa vydala v tom istom roku špeciálnu poštovú známku s jej podobizňou.

Každoročne počas augusta je možné na hrade Strečno stretnúť postavy tých, ktorí tu kedysi žili a to vďaka Hradným hrám Žofie Bosniakovej. Hrané prehliadky so scénkami návštevníkovi ukážu, aké tance boli v minulosti módne, že jazyky grófov boli vyberavé a čo urodzené panstvo chápalo pod slovíčkom "kratochvíľa". Slovenskí milovníci histórie na hry isto nezabudnú ani v roku 2019.
 

Vyberte región