Konštantín prišiel na Veľkú Moravu s hlaholikou a Evanjeliárom

05.07.2019 Bratislava

Bratislava 5. júla (TASR) - Slovenská republika si 5. júla pripomenie štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. V roku 2019 od tejto udalosti uplynie 1156 rokov.

Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok svätých Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine. Svätých mužov si štátnym sviatkom 24. mája uctievajú aj v Bulharsku ako Deň bulharskej osvety, kultúry a slovanskej písomnosti.

Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok pripadá na 14. februára.

Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo štvrtého storočia.

Príchod Slovanov na naše súčasné územie sa datuje minimálne na začiatok šiesteho storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine deviateho storočia. Jeho už relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava.

Učenie Ježiša Krista nadobúdalo medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestov - Konštantína a Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali.

Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.

Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.

Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadalo pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracal na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka) sa vrátil späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho, arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vybral na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I.

V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
 

Vyberte región