Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil Ota Šik, ekonóm z obdobia Pražskej jari
11.09.2019 Celý región
Plzeň/Bratislava
11. septembra (TASR) - Ak bude väčšina tejto krajiny naozaj chcieť,
môžeme v stredoeurópskom priestore vybudovať socializmus, ktorý bude
našim občanom okrem znovuobjavených slobôd ponúkať aj hospodársku
prosperitu. V lete roku 1968 to tvrdil ekonóm a politik Ota Šik. Patril
k najpopulárnejším postavám tzv. Pražskej jari. Ešte na jeseň roku 1989
predpovedal rýchly koniec komunistického režimu. V stredu 11. septembra
uplynie 100 rokov od narodenia Otu Šika.
Ota Šik sa narodil 11. septembra 1919 v Plzni. V roku 1940 vstúpil do komunistickej strany, stal sa členom ilegálnej skupiny ľavicového Národného hnutia pracujúcej mládeže. V roku 1941 ho zatkli a až do konca 2. svetovej vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.
Hneď po skončení vojny sa stal pracovníkom aparátu Komunistickej strany Československa (KSČ), kde pôsobil v rokoch 1945-1951. V tomto čase absolvoval Vysokú školu politickú a sociálnu, a tiež Ústrednú politickú školu KSČ (1949). V roku 1951 sa stal pedagógom na Vysokej škole politickej Ústredného výboru KSČ.
Čoskoro však zo svojho presvedčenia vytriezvel. V rokoch 1957-1961 bol profesorom na Inštitúte politických vied Ústredného výboru (ÚV) KSČ a od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu Československej akadémie vied (ČSAV). Mal teda k dispozícii dostatočne veľa faktov a informácií o skutočnom stave ekonomiky, ktorá stagnovala a v roku 1963 sa napríklad prepadla o dve percentá.
Medzitým sa stal kandidátom (1958) a neskôr členom ÚV KSČ (1962). Aj vďaka tejto pozícii sa mu podarilo presadiť spolu s ďalšími ekonómami reformný program založený na spojení prvkov plánovaného a trhového hospodárstva. Program prijal ÚV KSČ na svojom zasadnutí v januári 1965.
Šik sa stal populárnym, aj keď obyvateľom neprinášal dobré správy. Čoraz otvorenejšie priznával, že centrálne plánované hospodárstvo orientované na ťažbu a ťažký priemysel nefunguje. V rozhlase i v televízii vysvetľoval, v čom je problém - porovnával mzdy so zárobkami na Západe, rozoberal cenovú politiku štátu a jej zdrvujúci dopad na hospodárstvo, popisoval, prečo československé výrobky nie sú schopné konkurovať na slobodných trhoch, priznával, že mnohé podniky sú nerentabilné a mali by sa zatvoriť. Riadil sa krédom: "Nie je nič horšie, než udržiavať starý neporiadok, alebo ho dokonca posväcovať."
V kabinete Oldřicha Černíka z apríla 1968 sa stal podpredsedom vlády pre hospodársku reformu. Tá si podľa neho žiadala politické aj inštitucionálne zmeny, ktoré by obmedzili priame zásahy straníckeho aparátu do chodu ekonomiky. Práve to bol dôvod, pre ktorý ortodoxní komunisti Otu Šika nenávideli, dokonca ho sovietska tlačová agentúra TASS nazvala jedným z najodpudivejších zjavov medzi pravicovými revizionistickými silami paktujúcimi s kontrarevolúciou.
Počas sovietskej okupácie v auguste 1968 bol Ota Šik v Juhoslávii a do Československa sa už nevrátil. Začiatkom septembra sa vzdal funkcie vo vláde a emigroval do Švajčiarska. Paralelne s tým ho postupne zbavovali všetkých funkcií – v Hospodárskej rade vlády, v ČSAV aj v Českej národnej rade, vylúčili ho z KSČ a v roku 1970 ho zbavili občianstva. Paradoxne sa ekonomický vzostup koncom 60. a ešte aj 70. rokov 20. storočia - posledný počas komunistickej éry - pripisuje práve prvkom, ktoré zanechala tzv. Šikova reforma.
Ako učiteľ pôsobil v Bazileji a v Manchestri, v rokoch 1973-1989 bol profesorom na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v švajčiarskom Sankt Gallene. V roku 1983 sa stal švajčiarskym štátnym občanom.
Po Novembri '89 sa stal členom Rady konzultantov prezidenta Václava Havla. Post, na ktorý nastúpil vo februári 1990, zastával do roku 1992. Ponovembrový vývoj sa však uberal cestou radikálnych reforiem vtedajšieho ministra financií a neskoršieho prezidenta ČR Václava Klausa. Ota Šik žil v posledných rokoch vo Švajčiarsku a venoval sa svojej záľube, ktorou bolo maľovanie, dokonca mal v priebehu 90. rokov 20. storočia v ČR dve výstavy. Zomrel 22. augusta 2004. Jeho synom je architekt Miroslav Šik.
Ota Šik sa narodil 11. septembra 1919 v Plzni. V roku 1940 vstúpil do komunistickej strany, stal sa členom ilegálnej skupiny ľavicového Národného hnutia pracujúcej mládeže. V roku 1941 ho zatkli a až do konca 2. svetovej vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.
Hneď po skončení vojny sa stal pracovníkom aparátu Komunistickej strany Československa (KSČ), kde pôsobil v rokoch 1945-1951. V tomto čase absolvoval Vysokú školu politickú a sociálnu, a tiež Ústrednú politickú školu KSČ (1949). V roku 1951 sa stal pedagógom na Vysokej škole politickej Ústredného výboru KSČ.
Čoskoro však zo svojho presvedčenia vytriezvel. V rokoch 1957-1961 bol profesorom na Inštitúte politických vied Ústredného výboru (ÚV) KSČ a od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu Československej akadémie vied (ČSAV). Mal teda k dispozícii dostatočne veľa faktov a informácií o skutočnom stave ekonomiky, ktorá stagnovala a v roku 1963 sa napríklad prepadla o dve percentá.
Medzitým sa stal kandidátom (1958) a neskôr členom ÚV KSČ (1962). Aj vďaka tejto pozícii sa mu podarilo presadiť spolu s ďalšími ekonómami reformný program založený na spojení prvkov plánovaného a trhového hospodárstva. Program prijal ÚV KSČ na svojom zasadnutí v januári 1965.
Šik sa stal populárnym, aj keď obyvateľom neprinášal dobré správy. Čoraz otvorenejšie priznával, že centrálne plánované hospodárstvo orientované na ťažbu a ťažký priemysel nefunguje. V rozhlase i v televízii vysvetľoval, v čom je problém - porovnával mzdy so zárobkami na Západe, rozoberal cenovú politiku štátu a jej zdrvujúci dopad na hospodárstvo, popisoval, prečo československé výrobky nie sú schopné konkurovať na slobodných trhoch, priznával, že mnohé podniky sú nerentabilné a mali by sa zatvoriť. Riadil sa krédom: "Nie je nič horšie, než udržiavať starý neporiadok, alebo ho dokonca posväcovať."
V kabinete Oldřicha Černíka z apríla 1968 sa stal podpredsedom vlády pre hospodársku reformu. Tá si podľa neho žiadala politické aj inštitucionálne zmeny, ktoré by obmedzili priame zásahy straníckeho aparátu do chodu ekonomiky. Práve to bol dôvod, pre ktorý ortodoxní komunisti Otu Šika nenávideli, dokonca ho sovietska tlačová agentúra TASS nazvala jedným z najodpudivejších zjavov medzi pravicovými revizionistickými silami paktujúcimi s kontrarevolúciou.
Počas sovietskej okupácie v auguste 1968 bol Ota Šik v Juhoslávii a do Československa sa už nevrátil. Začiatkom septembra sa vzdal funkcie vo vláde a emigroval do Švajčiarska. Paralelne s tým ho postupne zbavovali všetkých funkcií – v Hospodárskej rade vlády, v ČSAV aj v Českej národnej rade, vylúčili ho z KSČ a v roku 1970 ho zbavili občianstva. Paradoxne sa ekonomický vzostup koncom 60. a ešte aj 70. rokov 20. storočia - posledný počas komunistickej éry - pripisuje práve prvkom, ktoré zanechala tzv. Šikova reforma.
Ako učiteľ pôsobil v Bazileji a v Manchestri, v rokoch 1973-1989 bol profesorom na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v švajčiarskom Sankt Gallene. V roku 1983 sa stal švajčiarskym štátnym občanom.
Po Novembri '89 sa stal členom Rady konzultantov prezidenta Václava Havla. Post, na ktorý nastúpil vo februári 1990, zastával do roku 1992. Ponovembrový vývoj sa však uberal cestou radikálnych reforiem vtedajšieho ministra financií a neskoršieho prezidenta ČR Václava Klausa. Ota Šik žil v posledných rokoch vo Švajčiarsku a venoval sa svojej záľube, ktorou bolo maľovanie, dokonca mal v priebehu 90. rokov 20. storočia v ČR dve výstavy. Zomrel 22. augusta 2004. Jeho synom je architekt Miroslav Šik.
www.ZIVOTPO.sk
