Bratislavský rodák Ján Andrej Segner patril k mimoriadne plodným vedcom.
Napísal a publikoval desiatky objavných prác z matematiky, optiky,
hydrauliky, astronómie, ale aj z medicíny, v rámci ktorej vypracoval
napríklad zásady správneho regulovania krvného tlaku.
Najznámejšie výsledky však dosiahol v hydraulike, v teórii turbín. V
roku 1750 popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa
pracujúceho na reaktívnom princípe. Jeho objav sa stal zárodkom
neskorších reaktívnych turbín a rakiet.
Segnerovo dielo De raritate luminis (O vzácnosti svetla, 1740) patrí zasa medzi priekopnícke v teórii o vzniku svetla.
Ján Andrej Segner sa narodil 9. októbra 1704 v Bratislave ako syn
výbercu daní a mestského komorného. Segnerov rodným dom - Segnerova
kúria – sa zachoval a stojí na bratislavskej Michalskej ulici a v
súčasnosti je chránenou kultúrnou pamiatkou.
Keď mal štyri roky zomrela mu matka. O jeho výchovu sa tak postarali
starý otec a otec. Segnerovci vlastnili aj jeden z vodných mlynov na
rieke Vydrica neďaleko Bratislavy, a aj preto mal Segner už od malička
možnosť pozorovať prácu vodného kolesa a zákonitosti vodného pohonu.
Od roku 1714 študoval na bratislavskom mestskom gymnáziu, kde sa ukázalo
jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V gymnaziálnych
štúdiách pokračoval v Rábe (Győr) a v Debrecíne. Vplyv na jeho vedecké
smerovanie mal aj rodinný priateľ významný slovenský zememerač, banský
inžinier a kartograf Samuel Mikovíni (1686 – 1750).
Ako 21-ročný odišiel na univerzitu v Jene, kde v rokoch 1725-1730
študoval medicínu. Popritom však navštevoval aj prednášky z matematiky a
fyziky. Po promóciách sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval ako lekár. V
práci lekára pokračoval v Debrecíne a zaoberal sa odolnosťou ľudského
tela voči klimatickým podmienkam.
K fyzike a matematike sa vrátil v roku 1732, keď prijal ponuku vyučovať
na svojej alma mater v Jene. Z Jeny odišiel v roku 1735 na Univerzitu do
Göttingenu, kde riadil katedru matematiky, fyziky a chémie, ale súčasne
prednášal aj na Lekárskej fakulte. V Göttingene pôsobil 20 rokov a toto
obdobie predstavuje najplodnejší a najúspešnejší úsek jeho života.
Zaslúžil sa aj o výstavbu hvezdárne na jednej z mestských veží.
Dokončili ju v roku 1750, no už v roku 1748 z nej pozorovali zatmenie
Slnka.
Počas pôsobenia v Göttingene sa spriatelil s Leonhardom Eulerom, na
ktorého odporúčanie sa Segner stal riadnym a čestným členom
petrohradskej a berlínskej akadémie vied a londýnskej Kráľovskej
spoločnosti. Pruský kráľ Fridrich II. mu priznal titul tajného radcu a
súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady.
V roku 1750 popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa tzv.
Segnerovho kolesa, ktoré pracovalo na reaktívnom princípe. Toto
zariadenie sa skladalo z valcovitej nádoby s vodorovnými v jednom smere
ohnutými ramenami, cez ktoré pretekala voda. Tá spätným tlakom
rozkrútila nádobu v opačnom smere. Svoj vynález popísal v diele Specimen
theoriae turbinum, ktoré vyšlo v 1755 v Halle. Segner tak už v 18.
storočí poukázal na možnosť využitia reaktívnej sily a vytvoril
elementárnu teóriu nového typu energetického stroja, ktorý mal podstatne
väčšiu účinnosť. Reaktívna sila ako pôvodca pohybu našla neskôr svoje
uplatnenie vo vodných turbínach a v raketových motoroch v 20. storočí.
"Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného, a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čím kratšia," napísal Segner v úvode diela Specimen theoriae turbinum. Vynález však mal aj praktické využitie pri lisovaní oleja v mlyne.
Segner bol pravdepodobne tiež prvý, čo v praxi použil na meranie
rýchlosti vody a jej prietokového množstva trubicu, ktorú neskôr nazvali
hydrometer. Poznatky z optiky spracoval v spise Deraritateluminis
(1740) a v diele O ohni opísal zasa poznatky z termiky. Venoval sa aj
botanike či filozofii.
Ján Andrej Segner zomrel 5. októbra 1777 v Halle. Na jeho počesť po ňom
pomenovali kráter na Mesiaci. Národná banka Slovenska (NBS) vydala pri
príležitosti 300. výročia jeho narodenia v roku 2004 pamätnú striebornú
mincu s jeho podobizňou.
Krátko po jeho smrti v Správe o živote J. A. Segnera o ňom napísali: "Väčšina
učencov je užitočná len svojimi vedeckými prácami. Segner však bol
užitočný aj svojím životom. Exemplárnejší príklad sa nedá uviesť. Bol to
čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný. Bol
ochotný pomôcť, bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitný a
dobročinný, kde len mohol."