V Bratislave dnes zomrel básnik Milan Rúfus

11.01.2009 Celý región

Bratislava 11. januára (TASR) - V bratislavskej Nemocnici Staré Mesto zomrel dnes krátko pred 7. hodinou ráno básnik Milan Rúfus. TASR o tom informovala hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rút Geržová.
Literát Milan Rúfus patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie v moderných slovenských dejinách. Po desaťročia nastoľoval otázky pravdy a krásy, písal o svetskej a božskej láske, neúnavne hľadal ľudskosť a pravdu. Rúfusove básne sú jednoduché a zrozumiteľné verše, plné viery v Boha, pokory, skromnosti a lásky k životu a človeku. Pre Slovákov predstavuje Rúfus výnimočnú morálnu autoritu. Jeho básnické a esejistické diela i tvorba pre deti sa tešia veľkému čitateľskému záujmu.

Osemdesiate narodeniny majstra si Matica slovenská (MS) v spolupráci s Literárnym informačným centrom uctili uvedením do života (9. decembra 2008) slovensko-anglického výberu z jeho poézie a esejí pod názvom Niesť bremeno a spievať, ktorý ilustrovaný výtvarník Vladimír Kompánek.

Verše Milana Rúfusa vychádzajú na Slovensku v desaťtisícových a modlitbičky pre deti v stotisícových nákladoch, čo nemá v súčasnej Európe obdobu. Ak by napríklad Nemci mali takéhoto básnika, museli by jeho verše, vzhľadom na stomiliónovú po nemecky hovoriacu populáciu, vychádzať v miliónových nákladoch.

Najväčší úspech dosiahli Rúfusove Modlitbičky, ale aj posledné zbierky básní Báseň a čas a Vernosť. S veľkým záujmom sa očakáva jeho najnovšia zbierka Ako stopy v snehu, ktorou sa zavŕši básnikova výpoveď z predchádzajúcich dvoch zbierok a vznikne jedinečný básnický triptych (Báseň a čas, Vernosť, Ako stopy v snehu). Kniha vyjde vo februári 2009 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V tomto roku vyjde aj prvá kniha o živote a diele Milana Rúfusa pod názvom Milan Rúfus/Malé resumé z pera osobného priateľa Rúfusovcov a znalca jeho diela Imricha Vaška.

Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Dva roky (1971-1972) pôsobil na univerzite v Neapole. Od roku 1990 žil na dôchodku v Bratislave.

Prvé básne publikoval v časopisoch už od 40. rokov minulého storočia. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956) a odvtedy vydal ďalších vyše 20 zbierok. V mnohých básňach je evidentné silné sociálne cítenie a tematické zázemie. Sústredil sa v nich na tému domova, ktorý pre Rúfusa znamenal hlbokú básnickú a ľudskú istotu.

Významnou oblasťou literárnej aktivity Milana Rúfusa je esejistická tvorba. V knihe Človek, čas a tvorba reflektuje otázky poézie a jej vzťahu k pravde, domovine a dobe a vyznáva sa zo svojho vzťahu k ľudovej slovesnosti, k výtvarnému umeniu a jej tvorcom i k básnikom svojej mladosti. Rovnocennosť básnickej a esejistickej tvorby Rúfusa potvrdzujú Štyri epištoly k ľuďom, ďalší výber esejí v knihe O literatúre, Epištoly staré a nové, Rozhovory so sebou a s tebou, Život básne a báseň života.

Vo svojom diele sprístupnil Milan Rúfus svoje úvahy o poézii, umení a spoločnosti, vydal eseje o národe, kultúre a niektoré jeho básne majú filozoficko-meditatívny charakter. Osobitne sa necháva inšpirovať ľudovou slovesnosťou z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského a básnicky stvárnil mnohé slovenské rozprávky. Vrátil sa do sveta detí a v lyrickom dialógu s dieťaťom konfrontuje svoju životnú skúsenosť s detským vnímaním sveta a z toho vyplývajúcich otázok pre dospelých. Knihou lyrických miniatúr s pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, a za ktorú získal v novembri 2000 pri príležitosti 50. výročia vzniku vydavateľstva Mladé letá cenu Zlatá kniha. Pre deti napísal ešte napríklad Knihu rozprávok, Lupienky, Nové modlitbičky, Zvieratníček, Pamätníček a tohto roku nový cyklus krátkych modlitbičiek pre najmenšie deti Anjeličku, môj strážničku.

V Nemecku vyšiel prvý výber z poézie básnika Prísny chlieb (1987) v nemčine s titulom Strenges Brot (1998) v edícii Básnici Európy ako piate prekladové dielo vo vydavateľstve Gollenstein. Dovtedy nepublikovanými veršami prispel do publikácie s názvom Malý citlivý alexandrín, ktorú pri príležitosti otvorenia Roka slovenskej literatúry (1998) v Prešove vydala košická odbočka Spolku slovenských spisovateľov. Je spoluautorom zbierky esejí s názvom Vyznania, ktorú vydalo Národné literárne centrum v roku 1998 v rámci Roka slovenskej literatúry. Vo vydavateľstve Bolchazy-Carducci Publishers v americkom štáte Illinois vyšiel v roku 2006 dvojjazyčný, anglicko-slovenský výber z poézie Milana Rúfusa s názvom And That\'s the Truth (A to je pravda) s pôsobivými grafikami Kolomana Sokola.

Časť Rúfusovho diela vznikla ako básnický komentár výtvarného diela Ľudovíta Fullu a Miloša Bazovského, ako aj obrazových publikácií umeleckého fotografa Martina Martinčeka. V roku 1998 vyšla Biblia s ilustráciami Vincenta Hložníka, ku ktorej Milan Rúfus napísal prológ a vybral texty z Písma svätého - Starého zákona a výber z poézie s názvom Presné ako chlieb a voda. Veľmi cennú básnickú zbierku Malá nočná hudba od Milana Rúfusa predstavili v roku 1999 v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Knižočka bola prvou bibliofíliou a vyšla na Slovensku približne po desiatich rokoch vo vydavateľstve Máriusa Matáka v Martine, aj v reedícii ešte v tom istom roku. Je ilustrovaná piatimi grafickými originálmi popredného slovenského výtvarníka Igora Rumanského.

V prekladateľskej tvorbe sa venoval českej a ruskej poézii i dráme (Hrubín, Šalda, Kundera, Seifert, Puškin, Lermontov, Jesenin). Prekladal z nórskeho a španielskeho jazyka. Prebásnil aj Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998).

Výber z diela Milana Rúfusa nazvaný Nepokoj srdca preložený do francúzštiny vyšiel v roku 2002 ako vôbec prvé vydanie prekladu slovenského literárneho diela v edícii UNESCO. V marci 2002 ho vydalo vydavateľstvo La Différence a objavilo sa na francúzskom knižnom trhu. Jeho básne vyšli v prekladoch v 15 jazykoch sveta.

Za svoje dielo dostal Milan Rúfus nespočetné množstvo ocenení. Okrem mnohých iných Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov (1990), Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy (1991), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995). Získal viackrát ocenenia Slovenského spolku spisovateľov, Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Toto vydavateľstvo mu v roku 2004 udelilo jednu z dvoch výročných cien za zbierku básní Čakanka - knihu, ktorá patrí k najosobnejším výpovediam autora. Za básnickú zbierku Báseň a čas dostal Cenu Slovenského spisovateľa za rok 2005. Rúfus získal v júni 2008 Cenu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za básnickú zbierku Vernosť. Jeho zatiaľ posledná zbierka potvrdzuje, že základné etické hodnoty, ktoré vyznáva, nie sú vonkoncom samozrejmé.

Slovenský básnik Milan Rúfus sa stal prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu 2008. Cenu mu slávnostne odovzdali 11. decembra v bratislavskom Divadle Astorka. Jeho básne v rámci ceny vydajú aj v čínštine. Od roku 1991 ho trikrát navrhli na Nobelovu cenu za literatúru.

Prezident SR Ivan Gašparovič udelil na návrh vlády SR Milanovi Rúfusovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos. Ocenenie prevzala 8. januára básnikova žena Magda.

Zvláštnou kapitolou je vrelý vzťah básnika k dcére Zuzanke. Jej zdravotné postihnutie ich možno ešte viac zblížilo. Je pre básnika inšpiráciou, ale i spolupracovníčkou. Ťažko si bez nej predstaviť zbierky Nevinnej či Modlitbičky. Vo svojom živote prekonal básnik mnoho skúšok osudu, sám o tom nehovorí. Dáva prednosť mlčaniu alebo modlitbe a básni. Ako napísal: \"Báseň a modlitba sú sestry. Pozvi ich k sebe, stôl im prestri. \" Nedá nezačítať sa aspoň na maličkú chvíľku do kúska skvostov Rúfusovej tvorby, ktorá bola trikrát navrhnutá na Nobelovu cenu. Deťom okrem iného napísal: Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. Podaruj deťom otecka na každý deľ, nie iba na včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera. Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame. A dospelým sa vyznáva: Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. V ňom ako v Božej sieti je mnoho otcov, mnoho mám a mnoho, mnoho detí. To hniezdo uvil Stvoriteľ. A sám aj určil, komu: Koho tam pozve prebývať do človečieho domu, Kto si bude smieť odomknúť i zamknúť jeho bránu Kto pluhom krájať ako chlieb zem, Bohom darovanú. Viem jedno hniezdo, rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov. Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň, Keď si ho stvoril malé zdroje:Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ www.litcentrum.sk www.civil.gov.sk
 

Vyberte región