Buzz Aldrin, druhý človek na Mesiaci, oslavuje 90 rokov

20.01.2020 Celý región

Glen Ridge/Bratislava 20. januára (TASR) - Pri zmienke o prvom pristátí človeka na Mesiaci sa spomína predovšetkým astronaut Neil Armstrong a jeho pamätná veta "o malom kroku pre človeka, ale obrovskom skoku pre ľudstvo". Lenže spolu s ním leteli v júli 1969 do vesmíru na kozmickej lodi Apollo 11 aj Michael Collins, ktorý zostal v riadiacom module a Buzz Aldrin. Práve on stúpal spolu s Neilom Armstrongom po Mesiaci, hoci na mesačný povrch vykročil "len" ako druhý. V pondelok, 20. januára sa americký pilot a astronaut Buzz Aldrin dožíva 90 rokov.

Buzz Aldrin (pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr.) sa narodil 20. januára 1930 v Glen Ridge v štáte New Jersey, ležiacom na severovýchode USA. V roku 1951 absolvoval ako tretí najlepší v triede vojenskú akadémiu vo West Pointe, ktorá je jednou z najprestížnejších vojenských škôl univerzitného typu na svete. Po jej skončení bol pridelený k letectvu. Ako stíhací pilot slúžil počas kórejskej vojny. Odlietal v nej 66 bojových letov a zostrelil dve stíhačky.

Po návrate z Kórey pôsobil ako inštruktor na leteckej základni v Nevade, odkiaľ sa presunul do Nemecka, kde slúžil na vojenskej leteckej základni Bitburg. Buzz Aldrin však armádu opustil, aby mohol študovať na Massachusettskom technologickom inštitúte. V roku 1963 na ňom získal doktorát z astronautiky, čím sa stal prvým astronautom s doktorandským titulom. Po ukončení štúdií sa opäť vrátil do armády a bol vybraný ako člen 3. skupiny astronautov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

Prvý vesmírny let absolvoval Buzz Aldrin v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 12, pričom uskutočnil aj viac ako päťhodinový výstup do otvoreného vesmíru. O tri roky neskôr – v júli 1969 to už bola účasť na historickom lete Apolla 11 na Mesiac.

V polovici 60. rokov minulého storočia, kedy vrcholili prípravy na let človeka na Mesiac, pracovalo na programe Apollo až štyristo tisíc ľudí. V čase studenej vojny a vesmírnych pretekov medzi USA a Sovietskym zväzom išlo totiž aj o významný politický projekt. Okrem iného mal svetu ukázať, že USA sú technologickou veľmocou. Totiž už v máji 1961, teda mesiac po tom, ako sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin obletel Zem, vyhlásil prezident USA John F. Kennedy cieľ, ktorý znel – do konca desaťročia pristáť na povrchu Mesiaca a bezpečne sa vrátiť na Zem.

Cieľ sa podarilo splniť 21. júla 1969, kedy Neil Armstrong zostúpil ako prvý z lunárneho modulu a vkročil na povrch Mesiaca. O deväť minút ho nasledoval Buzz Aldrin a pohľad, ktorý sa mu naskytol opísal ako "veľkolepú pustatinu". Po historickej prechádzke po Mesiaci sa úspešne pripojili k veliteľskému modulu a spolu s astronautom Michaelom Collinsom sa 24. júla 1969 vrátili na Zem.

Na rozdiel od pokojného a rozvážneho Armstronga mal Aldrin výbušnejšiu povahu a prvenstvo svojho kolegu na mesačnom povrchu niesol ťažko. Trpel psychickými problémami, liečil sa v protialkoholickej liečebni a má za sebou tri nevydarené manželstvá. Svoj boj s depresiou a alkoholizmom opísal v autobiografiách Return to Earth (1973) a Magnificent Desolation (2009).

Z aktívnej služby odišiel Buzz Aldrin v roku 1972. Naďalej však pokračoval v obhajovaní prieskumu vesmíru, najmä ľudskej misie na Mars, pričom vyvinul aj špeciálnu trajektóriu pre kozmické lode (tzv. Aldrin cycler), ktorá umožňuje cestovať kozmickej lodi k Marsu v kratšom čase a s použitím menšieho množstva pohonných hmôt.

Vďaka svojej sláve, ktorú získal počas vesmírnych ciest, dostal viackrát možnosť stvárniť seba samého v rôznych filmoch a seriáloch.

Buzzovi Aldrinovi bolo udelené množstvo ocenení. V roku 1969 si prevzal Prezidentskú medailu slobody, ktorá je najvyšším civilným vyznamenaním v USA. Taktiež je uvedený v niekoľkých sieňach slávy a má aj hviezdu na Chodníku slávy v Hollywoode.

Na počesť Buzza Aldrina bol v roku 1970 pomenovaný jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 a jeho priezvisko nesie tiež planétka 6470 Aldrin, ktorú objavil v roku 1982.
 

Vyberte región