Život Prešova
online
online
Od ľadovej povodne na Dunaji uplynulo 170 rokov
05.02.2020 Bratislava
Bratislava
4. februára (TASR) – Dunaj, ktorý je po Volge druhým najdlhším veľtokom
Európy, bol od nepamäti nepokojnou riekou. Za posledných 500 rokov sa
vyskytlo viac ako 100 povodní, ktoré spôsobili veľké materiálne škody a
vyžiadali si aj ľudské obete.
Prvé hrádze proti častým povodniam, ktoré sužovali obyvateľstvo nariadila vystavať panovníčka Mária Terézia. V roku 1773 umožnili vznik prvého verejného parku v strednej Európe v podobe, v akej sa zachoval dodnes - Sad Janka Kráľa. Jednou z najhorších bola ľadová povodeň z februára 1850, kedy rozvodnený Dunaj zalial centrum Bratislavy. Od tejto povodne uplynie v stredu 5. februára 170 rokov.
Pri povodni 5. februára 1850 dosiahol Dunaj výšku 518 centimerov. Vodný živel si vyžiadal šesť ľudských životov a napáchal obrovské materiálne škody. Povodeň spôsobilo zamrznutie rieky a následné nazhromaždenie plávajúcich ľadových krýh, ktoré zahatali koryto tak, že voda nemohla pretekať a vyliala sa na obidva brehy.
Emil Portisch, odvolávajúc sa na dobové záznamy napísal vo svojej knihe Geschichte der Stadt Bratislava - Pressburg (Dejiny mesta Bratislava - Pressburg, 1933), že zaliate boli všetky nižšie položené ulice a námestia vnútorného mesta – teda časť Starého Mesta, Zuckermandl, Blumental, Audorf (Starý Háj). Osobitne zdôraznil, že v dedine Engerau (dnešná Petržalka) stála voda tak vysoko, že bolo vidno len strechy zaplavených rodinných domov.
Povodeň z februára 1850 pripomínajú dodnes nápisy na niektorých objektoch v bratislavskom Starom Meste ako napríklad na rohu Primaciálneho paláca alebo na rohu Uršulínskej a Laurínskej ulice, kde sa vo výške 182 centimetrov nad úrovňou chodníka nachádza informačná tabuľa.
Prvé údaje o veľkých povodniach na slovenskom území v dávnej minulosti sú zaznamenané v archívnych dokumentoch alebo ich zobrazujú znaky kulminačných hladín na zachovaných budovách. Najstaršie stopy o povodni na Dunaji sú z roku 1012, pričom pravidelné merania vodných stavov sa začali až v druhej polovici 19. storočia. Mimochodom, od tohto obdobia začala varovná služba upozorňovať na nebezpečenstvo povodní výstrelmi z bratislavského hradného vrchu.
Zo zimy v rokoch 1383/1384 pochádza prvá doložená zmienka o zamrznutí rieky v Bratislave, pričom prvá zmienka o ľadovej povodni na Dunaji v oblasti Prešporka je z 15. storočia, konkrétne z roku 1408.
Neskôr v roku 1455 sa zaviedol zvyk, že toho, kto prvý prešiel s vozom cez zamrznutý Dunaj na druhú stranu, pohostila mestská rada a dala mu aj peňažnú odmenu. Táto obyčaj sa nazývala "Eiswegmachen", čiže robenie ľadovej cesty. Keď sa však v roku 1626 furman s povozom aj s koňmi prepadol pod ľad, kráľ Ferdinand II. tento zvyk zakázal.
Spomínaná osudná povodeň z 5. februára 1850 bola jednou z najväčších. Aj po nej ukázal nespútaný vodný živel svoju ničivú silu.
Tak napríklad počas tuhej zimy v rokoch 1927/1928 vytlačil ľad, ktorý sa vytvoril na Dunaji, všetky plavidlá, ktoré mu stáli v ceste na breh a polámal železné lodné mostíky. O dvadsať rokov neskôr, počas zimy v roku 1947 zamrzla rieka v dĺžke až dvanásť kilometrov. Letectvo použilo na rozbitie ľadovej prikrývky na Dunaji 250 kilogramov bômb. Voda sa napriek tomu vyliala z koryta a zaliala najmä Petržalku.
Posledné ľadochody sa na Dunaji objavili vo februári 2012 a v roku 2017. Nedosiahli však úroveň zamrznutia Dunaja z februára 1956 a ani toho, ku ktorému došlo na prelome rokov 1963 až 1964, kedy Dunaj zamrzol po celej svojej dĺžke od Viedne až po ústie do Čierneho mora. Odvtedy už na takom rozsiahlom úseku Dunaj zamrznutý nebol.
Prvé hrádze proti častým povodniam, ktoré sužovali obyvateľstvo nariadila vystavať panovníčka Mária Terézia. V roku 1773 umožnili vznik prvého verejného parku v strednej Európe v podobe, v akej sa zachoval dodnes - Sad Janka Kráľa. Jednou z najhorších bola ľadová povodeň z februára 1850, kedy rozvodnený Dunaj zalial centrum Bratislavy. Od tejto povodne uplynie v stredu 5. februára 170 rokov.
Pri povodni 5. februára 1850 dosiahol Dunaj výšku 518 centimerov. Vodný živel si vyžiadal šesť ľudských životov a napáchal obrovské materiálne škody. Povodeň spôsobilo zamrznutie rieky a následné nazhromaždenie plávajúcich ľadových krýh, ktoré zahatali koryto tak, že voda nemohla pretekať a vyliala sa na obidva brehy.
Emil Portisch, odvolávajúc sa na dobové záznamy napísal vo svojej knihe Geschichte der Stadt Bratislava - Pressburg (Dejiny mesta Bratislava - Pressburg, 1933), že zaliate boli všetky nižšie položené ulice a námestia vnútorného mesta – teda časť Starého Mesta, Zuckermandl, Blumental, Audorf (Starý Háj). Osobitne zdôraznil, že v dedine Engerau (dnešná Petržalka) stála voda tak vysoko, že bolo vidno len strechy zaplavených rodinných domov.
Povodeň z februára 1850 pripomínajú dodnes nápisy na niektorých objektoch v bratislavskom Starom Meste ako napríklad na rohu Primaciálneho paláca alebo na rohu Uršulínskej a Laurínskej ulice, kde sa vo výške 182 centimetrov nad úrovňou chodníka nachádza informačná tabuľa.
Prvé údaje o veľkých povodniach na slovenskom území v dávnej minulosti sú zaznamenané v archívnych dokumentoch alebo ich zobrazujú znaky kulminačných hladín na zachovaných budovách. Najstaršie stopy o povodni na Dunaji sú z roku 1012, pričom pravidelné merania vodných stavov sa začali až v druhej polovici 19. storočia. Mimochodom, od tohto obdobia začala varovná služba upozorňovať na nebezpečenstvo povodní výstrelmi z bratislavského hradného vrchu.
Zo zimy v rokoch 1383/1384 pochádza prvá doložená zmienka o zamrznutí rieky v Bratislave, pričom prvá zmienka o ľadovej povodni na Dunaji v oblasti Prešporka je z 15. storočia, konkrétne z roku 1408.
Neskôr v roku 1455 sa zaviedol zvyk, že toho, kto prvý prešiel s vozom cez zamrznutý Dunaj na druhú stranu, pohostila mestská rada a dala mu aj peňažnú odmenu. Táto obyčaj sa nazývala "Eiswegmachen", čiže robenie ľadovej cesty. Keď sa však v roku 1626 furman s povozom aj s koňmi prepadol pod ľad, kráľ Ferdinand II. tento zvyk zakázal.
Spomínaná osudná povodeň z 5. februára 1850 bola jednou z najväčších. Aj po nej ukázal nespútaný vodný živel svoju ničivú silu.
Tak napríklad počas tuhej zimy v rokoch 1927/1928 vytlačil ľad, ktorý sa vytvoril na Dunaji, všetky plavidlá, ktoré mu stáli v ceste na breh a polámal železné lodné mostíky. O dvadsať rokov neskôr, počas zimy v roku 1947 zamrzla rieka v dĺžke až dvanásť kilometrov. Letectvo použilo na rozbitie ľadovej prikrývky na Dunaji 250 kilogramov bômb. Voda sa napriek tomu vyliala z koryta a zaliala najmä Petržalku.
Posledné ľadochody sa na Dunaji objavili vo februári 2012 a v roku 2017. Nedosiahli však úroveň zamrznutia Dunaja z februára 1956 a ani toho, ku ktorému došlo na prelome rokov 1963 až 1964, kedy Dunaj zamrzol po celej svojej dĺžke od Viedne až po ústie do Čierneho mora. Odvtedy už na takom rozsiahlom úseku Dunaj zamrznutý nebol.
www.ZIVOTPO.sk
