Fenomén slovenskej populárnej hudby Ali Brezovský má 80 rokov

26.02.2020 Malacky

Suchohrad 26. februára (TASR/Teraz.sk) - Určite si aj dnes pospevujete jeho nezabudnuteľné hity ako napríklad: Ó, rodný kraj, Zvony pre šťastie, Dobré ráno želám, Kreslím si ružu, Náš učiteľ, či od Piesne k piesni. Hudobný skladateľ, hudobný redaktor a dramaturg Ali Brezovský má však hitov z kategórie zlatého fondu slovenskej populárnej hudby desiatky. V stredu 26. februára sa fenomén našej modernej piesne dožíva 80 rokov. „Mal som šťastie byť pri tom, keď sa rozvíjala interpretácia našej modernej pop hudby. V tom čase bol rozhlas jediným jej producentom, preto, lebo vlastnil nahrávacie štúdiá a okrem toho aj profesionálne teleso Tanečný orchester. Na scénu prišla silná generačná skupina spevákov: Marcela Laiferová, Eva Kostolániyová, Jana Kocianová, Dušan Grúň, Karol Duchoň a ďaľší. Všetci, ktorí sme sa vtedy pohybovali na scéne sme pozorne sledovali jej vývoj vo svete a všetko progresívne sme sa snažili preniesť do našej muziky,“ povedal pre TASR jubilujúci hudobný skladateľ Ali Brezovský.

Ali, vlastným krstným menom Alfonz Brezovský sa narodil 26. februára 1940 v Suchohrade pri Malackách. Po základnej škole absolvoval štúdium na Strednej pedagogickej škole v Bratislave. Po maturite (1958) študoval na Vyššej pedagogickej škole hudobnú výchovu a slovenčinu. Po škole začal pracovať ako hudobný redaktor v Československom rozhlase v Košiciach (1962-1970). Koncom 60. rokov uplynulého storočia postupne prejavili záujem o jeho scénickú hudbu Štátne divadlo v Košiciach a Bábkové divadlo v Žiline. Neskôr tvoril aj pre bábkarov z Bratislavy a Košíc. V roku 1969 získal za hudbu ku hre Budulínček 1. miesto na Festivale bábkových divadiel v chorvátskom Záhrebe. Počas svojho pôsobenia v Košiciach stál pri zrode Divadielka pod kupolou, ktoré sídlilo v Malej sále Domu umenia. A robil hudbu k jeho hrám a zábavným programom.

Pre veľa našich interpretov nielen komponoval, no mnohých z nich predovšetkým objavil ako nádejné talenty a stál pri zrode ich úspešných speváckych kariér. S jeho pesničkami zažiarili napríklad Eva Kostolányiová, Karol Duchoň, Marcela Lajferová, Jana Kocianová, Dušan Grúň, Miroslav Žbirka, Marika Gombitová, či Darina Rolincová a tiež jeho dcéra Mirka Brezovská so svojou skupinou Mona Lisa. „Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia prišla na scénu mladá generačná skupina hudobníkov, ktorá bola veľmi ambiciózna a chcela robiť vlastnú tvorbu tu doma pre našich ľudí. Na zahraničné angažmá chodili len krátko- zarobiť si na kvalitné vybavenie- nástroje a ozvučenie. Spomínam si ako som sa prvý krát stretol s Vašom Patejdlom, ktorý si ešte ako študent VŠMU privyrábal tým, že aranžoval zahraničné hity pre skupinu Gustava Offermanna .Hovoril mi, že hrá v nejakej kapele, s ktorou sa chystajú ísť hrať cez prázdniny do Švédska, aby si mohli zarobiť na kvalitné nástroje a keď sa vrátia radi by tiež niečo nahrali v rozhlase. Takto nenápadne vznikli prvé nahrávky a príbeh našej najúspešnejšej rockovej skupiny Elán sa mohol začať. Ešte si spomínam, že som im dohodil aj prvého textára, ktorým bol Pavol Jursa,“ prezrádza stále aktívny skladateľ.

V roku 1970 prišiel z košického rozhlasového štúdia do Bratislavy a tu zostal až do roku 2004, kedy odišiel do dôchodku. Takže celý svoj tvorivý život zasvätil nielen hudbe, ale i rozhlasu. „V hudobnej réžii vládol vtedy nekompromisný Leoš Komárek, ktorý bol veľký estét, a okrem správnej intonácie kládol dôraz aj na problémy štýlovo-žánrovej interpretácie. Redakciu populárnej hudby viedol skvelý človek- Paľo Zelenay. A ten vždy žičil všetkému novému a mladému. Ja som bol dramaturgom externých súborov. V tom čase pôsobili na scéne profesionálne kapely Braňa Hronca, Juraja Velčovského, Gustáva Offermanna a ďalšie, ktoré mali svoju existenciu postavenú na tom, že predovšetkým chodili hrať do zahraničia,“ pokračuje v spomienkach Ali Brezovský.

To bolo vtedy podľa jeho slov pre našincov veľmi atraktívne, pretože tam mohli získať profesionálne skúsenosti, ktoré potom využili aj na domácej scéne. „Napokon bola to jedna z mála možností, ako sa mohol náš človek legálne dostať na Západ ,spoznať, ako tam ľudia žijú a zarobiť si finančné prostriedky v tvrdej mene. V čase, keď boli doma, nahrávali nové veci v rozhlase, alebo v Opuse, či v televízii. Tie nahrávky rozhlas preberal do svojej fonotéky, “ zaspomínal si na svoje celoživotné pôsobenie v Československom rozhlase pre TASR Ali Brezovský.

Atmosféra v ich redakcii bola podľa spomienok Aliho Brezovského veľmi prajná pre všetko nové, mladé neopočúvané a objavovať nové talenty a skupiny sa stalo prirodzenou súčasťou práce viacerých kolegov. „Ľuboš Zeman objavoval a podporoval rôzne kapely ako napríklad skupinu .Taktici, Yps a mnohé iné. Režisér Vlado Valovič prišiel so skvelým nápadom vytvoriť spevácku dvojicu Eva Kostolányiová a Michal Dočolomanský, ktorá následne slávila obrovské úspechy. Jeho hudobnícke ambície vyvrcholili založením externej kapely VV-systém, pre ktorú hľadal stále nových spevákov, muzikantov a aranžérov“, pokračuje Brezovský.

Ali Brezovský sa sústredil na objavovanie detských interpretov a mal šťastie na Darinku Rolincovú ,Janka Palla. Okrem toho spolu s Ivanom Horváthom rozvíjali projekt Siluety v čase, keď už nahrávky veľkých orchestrov strácali u poslucháčov na atraktivite.

Texty k jeho melódiám, písala často jeho manželka, textárka Vlasta Brezovská. Spolupracoval však aj s textármi Danielom Mikletičom, Alexandrom Karšayom, Tomášom Janovicom, Petrom Brhlovičom, alebo so Zorom Laurincom. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov zložil hudbu k filmom Dievča z jazera (1978) v réžii Jána Lacka, Smoliari (1978, réžia Dušan Kodaj), Otec ma zderie tak či tak (1980) pod režijným vedením Oto Krivánka, Toto leto doma (1980, Ján Lacko) a Zázračný autobus (1982 Georgis Skalenakis). Skladateľ Ali Brezovský je aj autorom hudby k cyklu detských piesní Cengá do triedy, spolupodieľal sa na albumoch English is easy (2003), Angličtina v pesničkách (2003, 2006), Have a nice day (2008). Spolupracoval na príprave súťaže Košický zlatý poklad a autorsky sa podieľal na piesňach, ktoré odzneli v televíznej relácii Zlatá brána (1970-1985).

Práve k jeho životnému jubileu odohrali vo veľkom štúdiu Slovenského rozhlasu 19. Februára koncert zostavený z jeho najväčších hitov pod dirigentským vedením Vlada Valoviča a hudobného sprievodu Orchestra Gustava Broma. „Tvorivý človek nosí stále niečo v hlave, dá sa povedať, že nikdy nekončí, tak uvidíme, čo sa bude diať. K nedožitej 70tke Karola Duchoňa sa pripravuje v apríli v Galante veľký koncert a na tom spolupracujem s orchestrom Taste of Brass. Teším sa na to, robil som často pre Karola. Vlastne sa stále niečo deje,“ dodal optimisticky Ali Brezovský.
 

Vyberte región