Významný režisér Miloslav Luther má 75 rokov

14.08.2020 Banská Bystrica

Bratislava 14. augusta (TASR) – Útek do Budína, Tango s komármi, Mário a kúzelník, či televízny seriál Koniec veľkých prázdnin – to sú len niektoré z diel, ktorými si slovenský režisér Miloslav Luther získal srdcia divákov aj odborné uznanie. Stál pri zrode úspešných filmov či inscenácií, z ktorých mnohé patria do zlatého fondu slovenskej filmovej a televíznej tvorby. Ako o ňom konštatuje filozof a filmový teoretik Peter Michalovič, "patrí k hŕstke slovenských režisérov s vlastným štýlom. Tento štýl v konečnom dôsledku vždy poukazuje na originálne filmové myslenie, a to je to najcennejšie, čo umelec má."

Významný slovenský režisér, scenárista a producent Miloslav Luther sa v piatok 14. augusta dožíva 75 rokov.

Miloslav Luther sa narodil 14. augusta 1945 vo Sv. Jakube, čo je dnes súčasť Banskej Bystrice. V rokoch 1968-1973 študoval filmovú réžiu na pražskej Filmovej akadémii múzických umení (FAMU). Do kontaktu s filmom prišiel ešte pred nástupom na školu. V roku 1963 sa ako kameraman podieľal na nakrúcaní študentského filmu Svatá Jana režiséra Ela Havettu. V roku 1967 asistoval Stanislavovi Barabášovi pri nakrúcaní filmu Krotká a Ivanovi Balaďovi pri filme Dáma. S Havettom spolupracoval aj na jeho režijnom debute Slávnosť v botanickej záhrade (1969).

V čase, keď Luther ukončil štúdium, zasiahla slovenskú filmovú tvorbu vlna normalizácie. Luther pracoval v Spravodajskom filme, od roku 1975 pôsobil vo vtedajšej Československej televízii. Práve v tomto roku ako režisér debutoval snímkou Schody z mramoru (nerátajúc študentský film Inžinier z roku 1973).

Už v roku 1976 Miloslav Luther zaujal svojim ďalším filmom Mário a kúzelník, adaptáciou rovnomennej novely Thomasa Manna. V roku 1977 bolo toto dielo ocenené na Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo hlavnou cenou v kategórii dramatických programov Strieborná nymfa a cenou Cino del Duca za najlepšie dielo vytvorené režisérom do 35 rokov. Luther si ocenenia nemohol prevziať osobne – nedovolili mu vycestovať, keďže jeho brat kameraman Igor Luther emigroval na Západ.

Nasledovali výrazné televízne filmy Ráno pod mesiacom (1979) podľa knižnej predlohy a scenára Alfonza Bednára, Triptych o láske (1980) na základe poviedok Ladislava Nádašiho-Jégeho a Starý včelár (1981) vychádzajúci z prózy Jozefa Gregora Tajovského. V tomto čase tiež Luther nakrútil televízne seriály Život bez konca (1982) a Lekár umierajúceho času (1983) o životných osudoch Jána Jessenia.

Neskôr začal Luther nakrúcať aj celovečerné hrané filmy. Rozprávka Kráľ drozdia brada (1984) vznikla v koprodukcii s Omnia Filmom Mníchov a pri jej nakrúcaní Lutherovi konečne dovolili vycestovať na Západ. Nasledovali ďalšie úspešné slovensko-nemecké filmy Zabudnite na Mozarta (1985) a opäť rozprávka Mahulena zlatá panna (1986).

Výrazným dielom slovenskej kinematografie z konca 80. rokov sa stal Lutherov film Štek (1987) s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. Snímka Chodník cez Dunaj (1989) podľa scenára Vladimíra Körnera zviditeľnila dvojicu hercov Romana Luknára a Adyho Hajdu. Lutherovi priniesla cenu Červeného kríža Monegasque na televíznom festivale Monte Carlo. V roku 1990 nakrútil Luther filmovú verziu Jesseniovho životopisu, tento raz s názvom Svedok umierajúceho času.

V roku 1996 mohli televízni diváci vidieť česko-slovenský seriál Koniec veľkých prázdnin, v ktorom autor predlohy Pavel Kohout zmapoval peripetie českých a slovenských emigrantov v období normalizácie. Úspešný bol Útek do Budína (2002), ktorý sa tiež dočkal filmového i seriálového spracovania. V roku 2009 Miloslav Luther dokončil film Tango s komármi a jeho zatiaľ posledným dielom je Krok do tmy z roku 2014.

Okrem spomínaných ocenení získal Miloslav Luther Zlatú plaketu MFF Chicago, Cenu kritiky MTF v Šanghaji, Cenu slovenskej filmovej kritiky, Prix Europe Berlin. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení. Žije v Bratislave s manželkou Deanou, má dve dcéry.

"Po tvorivej prestávke chcem povedať niečo o mladých ľuďoch, dnes aj v minulosti. A nielen o nich. O existenčných a morálnych dilemách, ktoré nás preverujú. O zásadných rozhodnutiach, ktoré napovedajú, aký život prežijeme vo svojej rozporuplnej dobe, lebo ako hovorí slogan môjho príbehu, 'teraz' je vždy," povedal Miloslav Luther o svojich tvorivých plánoch pre druhé tohtoročné číslo mesačníka film.sk.
 

Vyberte región