V sobotu 17. októbra uplynie 100 rokov, odkedy sa narodil jeden z
najznámejších a najobľúbenejších českých hercov 20. storočia Rudolf
Hrušínský.
Rudolf Hrušínsky (vlastným menom Rudolf Böhm) sa narodil 17. októbra
1920 v českej obci Nový Etynk – v súčasnosti Nová Včelnice – neďaleko
Kamenice nad Lipou. Pochádzal zo starého divadelníckeho rodu, obaja jeho
rodičia boli hercami, na túto životnú dráhu sa vydali aj jeho dvaja
synovia Rudolf a Jan.
Hrušínskeho otcom bol herec Rudolf Hrušínský najstarší (1897 – 1956) a
matkou Hermína-Červíčková Budínská (1901-1989). Hrušínskeho detstvo sa
teda spája s kočovnou divadelnou spoločnosťou Václava
Červíčka–Budínskeho.
Už od malička stál na divadelných doskách. Keď sa rodina presťahovala do
Prahy, začal študovať na gymnáziu, no napokon školu na konci tercie
opustil a keď sa mu nepodarilo dostať na konzervatórium, stal sa od
pätnástich rokov profesionálnym hercom.
Svoju hereckú kariéru začal v predvojnovom Divadle D. Za rozhodujúci
moment pre svoj ďalší vývoj označil stretnutie s režisérom Emilom
Františkom Burianom. Druhé obdobie Hrušínskeho hereckého dozrievania je
spojené s Mestskými divadlami pražskými, do ktorých ho v roku 1945
angažoval vynikajúci režisér Jiří Frejka.
Tretie, najdlhšie a umelecky najbohatšie obdobie prežil Rudolf Hrušínsky
ako člen činoherného súboru Národného divadla v Prahe. Sem sa dostal v
roku 1960 zásluhou vtedajšieho šéfa činohry Otomara Krejču.
Na divadelných doskách bravúrne stvárnil postavy ľudových výmyselníkov a
filozofov-samoukov (Jeppe v Holbergovej hre Jeppe z vŕšku) ale aj
negatívne postavy, v ktorých bolo zlo ukryté pod maskou priateľstva a
žoviálnosti (Jago v Shakespearovom Othellovi).
Spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi svojej doby: Alfrédom
Radokom, Otomarom Krejčom, Jaromírom Pleskotom. Režisérsky chlebík si
niekoľkokrát vyskúšal aj samotný herec.
Hrušínsky dokázal svoj talent rozdeliť rovnako medzi divadlo, film,
rozhlas a televíziu. Významná je aj jeho práca v dabingu a recitátorské
umenie.
Jeho filmovým debutom bola postava študenta v kultovej komédii Martina
Friča Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Od tej doby nakrútil viac
ako 100 filmov, ktoré vzácne dokumentujú Hrušínskeho osobité herectvo.
Ako jeden z dvojice súrodencov, ktorí sa neveľmi úspešne usilujú o
prevádzkovanie rodinného hotela, sa predstavil v komédii Hostinec U
kamenného stolu (Josef Gruss, 1948). Spomenúť možno komédie Rodinné
trampoty oficiála Tříšky (Josef Mach, 1949), či Haškovy povídky ze
starého mocnářství (Miroslav Hubáček, 1952).
Vrcholom Hrušínskeho filmového umenia v tomto období bol spomínaný vojak
Švejk z filmového spracovania známeho českého románu Jaroslava Haška.
Filmy Dobrý voják Švejk a Poslušně hlásím nakrútil v rokoch 1956 a 1957
Karel Steklý. To už sa Rudolf Hrušínský prepracovával k náročnejším a
typovo rozmanitejším filmovým úlohám.
Po komédiách Zdeňka Podskalského Kam čert nemůže (1959) či Bílá paní
(1965) stvárnil postavu majora Kalaša v sérii kriminálnych filmov Petra
Schulhoffa – v roku 1966 to bola napríklad detektívka Vrah skrývá tvář.
V roku 1967 v komédii Jak se krade milión režiséra Jaroslava Balíka
vytvoril hlavnú postavu účtovníka Šafránka, ktorý sa ocitne na šikmej
ploche.
V tom istom roku sa zaskvel v známom poeticky ladenom filme Rozmarné
léto Jiřího Menzla. A už o rok neskôr naňho čakala nezabudnuteľná úloha
úchylného riaditeľa krematória Karla Kopfrklingla v čiernej komédii
Juraja Herza Spalovač mrtvol. V roku 1969 ho opäť Menzel obsadil do roly
komunistického funkcionára vo filme Skřivánci na niti.
Tvorivú cestu Rudolfa Hrušínskeho narušila normalizácia, kedy herec
neskrýval nesúhlas s politickým vývojom. Komunistický režim mu za jeho
postoj na niekoľko rokov zakázal prácu v divadle – istú dobu pracoval
ako taxikár. V roku 1976 ho režisér František Vláčil obsadil do úlohy
introvertného vidieckeho lekára vo filme Dým bramborové natě.
Policajného vyšetrovateľa Ledvinu, avšak v parodickom poňatí stvárnil v
komédii Adéla ještě nevečeřela, ktorú v roku 1977 nakrútil Oldřich
Lipský. Ako neprekonateľný organizátor Dr. Radosta sa predstavil v
komédii Ladislava Smoljaka Kulový blesk.
Jiří Menzl ho obsadil do svojich filmov Báječní muži s klikou (1978),
Postrižiny (1980) či Slavnosti sněženek (1983). V roku 1981 si Hrušínský
tiež zahral vo filme Pozor, vizita! Karla Kachyňu a v komédii Tajemství
hradu v Karpatech Oldřicha Lipského.
Delostrelca Pankráca vo výslužbe hral v divácky obľúbenej rozprávke
Oldřicha Lipského Tři veteráni (1983). K vrcholom jeho vyzretého
hereckého umenia patrí MUDr. Skružný vo filme Vesničko má středisková,
ktorú napísal Zdeněk Svěrák a nakrútil Jiří Menzel v roku 1985.
V roku 1988 ho Dušan Klein obsadil do úlohy cynického ošetrovateľa
Masáka vo filme Dobří holubi se vracejí z prostredia protialkoholickej
liečebne. Jednou z posledných Hrušínskeho úloh bol riaditeľ vo filme
Jana Svěráka Obecná škola (1991).
Mravnú autoritu Rudolfa Hrušínskeho ocenila verejnosť v roku 1990, kedy
sa stal poslancom federálneho parlamentu aj vďaka vysokému počtu
preferenčných hlasov. Je aj spoluautorom knihy Kronika rodu Hrušínskych,
v ktorej priblížil svoju životnú a umeleckú dráhu, ale aj životnú cestu
svojich rodičov a prarodičov.
Rudolf Hrušínský zomrel v Prahe 13. apríla 1994. Za svoje herectvo
získal titul Zaslúžilý umelec (1965), Štátnu cenu (1965), titul
Zaslúžilý člen Národního divadla (1982), titul Národný umelec (1988) a
Cenu Senior Prix (1993).