Pred 100 rokmi sa narodil nezabudnuteľný herec Rudolf Hrušínský

17.10.2020 Celý región

Praha/Bratislava 17. októbra (TASR) – Dobrácky a mierne slabomyseľný vojak Švejk, rozvážny no dôrazný policajný vyšetrovateľ major Kalaš, sadistický šéf krematória Kopfrkingl či láskavý lekár Skružný z obľúbenej komédie Vesničko má středisková – všetky tieto postavy spája ich predstaviteľ, český herec Rudolf Hrušínský. A všetky rozmanité charaktery dokázal stvárniť s rovnakou presvedčivosťou a prirodzenosťou.

V sobotu 17. októbra uplynie 100 rokov, odkedy sa narodil jeden z najznámejších a najobľúbenejších českých hercov 20. storočia Rudolf Hrušínský.

Rudolf Hrušínsky (vlastným menom Rudolf Böhm) sa narodil 17. októbra 1920 v českej obci Nový Etynk – v súčasnosti Nová Včelnice – neďaleko Kamenice nad Lipou. Pochádzal zo starého divadelníckeho rodu, obaja jeho rodičia boli hercami, na túto životnú dráhu sa vydali aj jeho dvaja synovia Rudolf a Jan.

Hrušínskeho otcom bol herec Rudolf Hrušínský najstarší (1897 – 1956) a matkou Hermína-Červíčková Budínská (1901-1989). Hrušínskeho detstvo sa teda spája s kočovnou divadelnou spoločnosťou Václava Červíčka–Budínskeho.

Už od malička stál na divadelných doskách. Keď sa rodina presťahovala do Prahy, začal študovať na gymnáziu, no napokon školu na konci tercie opustil a keď sa mu nepodarilo dostať na konzervatórium, stal sa od pätnástich rokov profesionálnym hercom.

Svoju hereckú kariéru začal v predvojnovom Divadle D. Za rozhodujúci moment pre svoj ďalší vývoj označil stretnutie s režisérom Emilom Františkom Burianom. Druhé obdobie Hrušínskeho hereckého dozrievania je spojené s Mestskými divadlami pražskými, do ktorých ho v roku 1945 angažoval vynikajúci režisér Jiří Frejka.

Tretie, najdlhšie a umelecky najbohatšie obdobie prežil Rudolf Hrušínsky ako člen činoherného súboru Národného divadla v Prahe. Sem sa dostal v roku 1960 zásluhou vtedajšieho šéfa činohry Otomara Krejču.

Na divadelných doskách bravúrne stvárnil postavy ľudových výmyselníkov a filozofov-samoukov (Jeppe v Holbergovej hre Jeppe z vŕšku) ale aj negatívne postavy, v ktorých bolo zlo ukryté pod maskou priateľstva a žoviálnosti (Jago v Shakespearovom Othellovi).

Spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi svojej doby: Alfrédom Radokom, Otomarom Krejčom, Jaromírom Pleskotom. Režisérsky chlebík si niekoľkokrát vyskúšal aj samotný herec.

Hrušínsky dokázal svoj talent rozdeliť rovnako medzi divadlo, film, rozhlas a televíziu. Významná je aj jeho práca v dabingu a recitátorské umenie.

Jeho filmovým debutom bola postava študenta v kultovej komédii Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Od tej doby nakrútil viac ako 100 filmov, ktoré vzácne dokumentujú Hrušínskeho osobité herectvo.

Ako jeden z dvojice súrodencov, ktorí sa neveľmi úspešne usilujú o prevádzkovanie rodinného hotela, sa predstavil v komédii Hostinec U kamenného stolu (Josef Gruss, 1948). Spomenúť možno komédie Rodinné trampoty oficiála Tříšky (Josef Mach, 1949), či Haškovy povídky ze starého mocnářství (Miroslav Hubáček, 1952).

Vrcholom Hrušínskeho filmového umenia v tomto období bol spomínaný vojak Švejk z filmového spracovania známeho českého románu Jaroslava Haška. Filmy Dobrý voják Švejk a Poslušně hlásím nakrútil v rokoch 1956 a 1957 Karel Steklý. To už sa Rudolf Hrušínský prepracovával k náročnejším a typovo rozmanitejším filmovým úlohám.

Po komédiách Zdeňka Podskalského Kam čert nemůže (1959) či Bílá paní (1965) stvárnil postavu majora Kalaša v sérii kriminálnych filmov Petra Schulhoffa – v roku 1966 to bola napríklad detektívka Vrah skrývá tvář.

V roku 1967 v komédii Jak se krade milión režiséra Jaroslava Balíka vytvoril hlavnú postavu účtovníka Šafránka, ktorý sa ocitne na šikmej ploche.

V tom istom roku sa zaskvel v známom poeticky ladenom filme Rozmarné léto Jiřího Menzla. A už o rok neskôr naňho čakala nezabudnuteľná úloha úchylného riaditeľa krematória Karla Kopfrklingla v čiernej komédii Juraja Herza Spalovač mrtvol. V roku 1969 ho opäť Menzel obsadil do roly komunistického funkcionára vo filme Skřivánci na niti.

Tvorivú cestu Rudolfa Hrušínskeho narušila normalizácia, kedy herec neskrýval nesúhlas s politickým vývojom. Komunistický režim mu za jeho postoj na niekoľko rokov zakázal prácu v divadle – istú dobu pracoval ako taxikár. V roku 1976 ho režisér František Vláčil obsadil do úlohy introvertného vidieckeho lekára vo filme Dým bramborové natě.

Policajného vyšetrovateľa Ledvinu, avšak v parodickom poňatí stvárnil v komédii Adéla ještě nevečeřela, ktorú v roku 1977 nakrútil Oldřich Lipský. Ako neprekonateľný organizátor Dr. Radosta sa predstavil v komédii Ladislava Smoljaka Kulový blesk.

Jiří Menzl ho obsadil do svojich filmov Báječní muži s klikou (1978), Postrižiny (1980) či Slavnosti sněženek (1983). V roku 1981 si Hrušínský tiež zahral vo filme Pozor, vizita! Karla Kachyňu a v komédii Tajemství hradu v Karpatech Oldřicha Lipského.

Delostrelca Pankráca vo výslužbe hral v divácky obľúbenej rozprávke Oldřicha Lipského Tři veteráni (1983). K vrcholom jeho vyzretého hereckého umenia patrí MUDr. Skružný vo filme Vesničko má středisková, ktorú napísal Zdeněk Svěrák a nakrútil Jiří Menzel v roku 1985.

V roku 1988 ho Dušan Klein obsadil do úlohy cynického ošetrovateľa Masáka vo filme Dobří holubi se vracejí z prostredia protialkoholickej liečebne. Jednou z posledných Hrušínskeho úloh bol riaditeľ vo filme Jana Svěráka Obecná škola (1991).

Mravnú autoritu Rudolfa Hrušínskeho ocenila verejnosť v roku 1990, kedy sa stal poslancom federálneho parlamentu aj vďaka vysokému počtu preferenčných hlasov. Je aj spoluautorom knihy Kronika rodu Hrušínskych, v ktorej priblížil svoju životnú a umeleckú dráhu, ale aj životnú cestu svojich rodičov a prarodičov.

Rudolf Hrušínský zomrel v Prahe 13. apríla 1994. Za svoje herectvo získal titul Zaslúžilý umelec (1965), Štátnu cenu (1965), titul Zaslúžilý člen Národního divadla (1982), titul Národný umelec (1988) a Cenu Senior Prix (1993).
 

Vyberte región