Od začiatku Nežnej revolúcie uplynie 17. novembra 31 rokov

V roku 1941 Medzinárodná študentská rada vyhlásila 17. november za Medzinárodný deň študentstva, čo je odkaz na udalosti, ktoré sa odohrali v Protektoráte Čechy a Morava na začiatku 2. svetovej vojny. Na demonštrácii k 21. výročiu založenia Československej republiky, ktorá sa konala v Prahe 28. októbra 1939, bol zabitý pekár Václav Sedláček a študent Jan Opletal utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol 11. novembra. O štyri dni neskôr sa konal Opletalov pohreb, ktorý prerástol do protestu proti nemeckej okupácii. V noci na 17. novembra prebehlo masové zatýkanie študentov, deväť z nich bolo popravených. Rozhodlo sa tiež o zatvorení českých vysokých škôl.

O 50 rokov neskôr sa konalo riadne ohlásené študentské zhromaždenie, ktoré si malo pripomenúť tieto tragické okamihy. Aj vzhľadom na početné demonštrácie proti komunistickému režimu v priebehu roku 1989 (najmä počas takzvaného Palachovho týždňa v januári 1989, ako spomienka na 20 rokov od upálenia študenta Jana Palacha) sa očakávalo, že akcia bude mať aj aktuálny politický podtext.

V Bratislave manifestovali študenti už deň predtým. Vo štvrtok 16. novembra 1989 sa uskutočnil neohlásený, a teda aj nepovolený pochod mestom, ktorý sa však zaobišiel bez incidentov.

Na ďalší deň v piatok 17. novembra popoludní sa začalo zhromaždenie v areáli Univerzity Karlovej na pražskom Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu.

Z Vyšehradu sa však sprievod vydal neplánovane do centra mesta Prahy. Mohutnejúci dav ľudí zamieril k Národnému divadlu a na Národnú triedu, kde bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu a začali ich zatýkať a biť. Došlo ku krvavému zásahu, počas ktorého bolo zranených cca 600 ľudí. Lekári ošetrili v prvých troch dňoch 95 a do konca novembra až 162 osôb. Mnohí vyhľadali ošetrenie mimo Prahy z obáv o svoju bezpečnosť. Hospitalizovaných bolo 35 ľudí, z toho siedmi boli ťažko zranení. Na zemi po zásahu zostalo ležať bezvládne telo príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka alias študenta Martina Šmída, pre ktorého prišla sanitka – tým vznikla fáma o zabitom študentovi.

Keď sa správy o násilnom zásahu rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe Občanské fórum. Začala sa séria protestných zhromaždení, ktoré vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. O dva dni stratila Komunistická strana Československa svoj mocenský monopol – federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Paralelne s demonštráciami predstavitelia opozície rokovali so zástupcami komunistickej moci. Na druhý pokus bola 10. decembra vymenovaná Vláda národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom, ktorá mala viesť krajinu procesom zmien do prvých slobodných volieb v júni 1990. Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za prezidenta Václava Havla.