Nemecko si pripomenulo výročie začiatku Norimberského procesu

21.11.2020 Celý región

Norimberg 20. novembra (TASR) - Norimberský proces po skončení druhej svetovej vojny položil základy pre zásady medzinárodného práva na potrestanie vojnových zločincov. Povedal to v piatok počas spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia jeho začiatku nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorý ho zároveň označil za "revolúciu", informuje stanica Deutsche Welle.

Vzhľadom na pandémiu koronavírusu bolo podujatie rozsahom malé. Konalo sa v súdnej sieni číslo 600 v norimberskom justičnom paláci, kde prebiehal samotný proces. "V novembri 1945 bol Norimberg v ruinách. Mnohé nemecká mestá boli v ruinách. Naša krajina bola morálne aj fyzicky zrovnaná so zemou," cituje Steinmeiera agentúra AFP. "Avšak tu, práve v tejto miestnosti, položili štyri víťazné mocnosti druhej svetovej vojny základ právneho poriadku nového sveta, zatiaľ čo sa vonku odpratávali sutiny."

Hlavný proces s 22 nemeckými nacistickými vojnovými zločincami, ktorý sa začal 20. novembra 1945, "nepísal iba dejiny práva, ale aj dejiny sveta", poznamenal Steinmeier. Proces, v ktorom sa po prvý raz v dejinách museli zodpovedať poprední predstavitelia národného socializmu, položili základ pre princíp univerzálnej jurisdikcie, podľa ktorého vojnové zločiny a najzávažnejšie zločiny proti ľudskosti "nezostanú nepotrestané nikde na svete". "Bez hlavného procesu v Norimbergu by dnes neexistoval Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC)," zdôraznil nemecký prezident.

"Bez Norimbergu by za masové vraždy, mučenie a znásilňovanie neboli potrestaní vojenskí velitelia zo Srbska, Chorvátska či Rwandy a genocída by sa dnes nepovažovala za trestný čin," dodal. Takisto by neboli postavení pred súd Sýrčania v Nemecku zodpovední za zločiny proti ľudskosti spáchané počas vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Steinmeier kritizoval, že dosluhujúca vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa išla proti tribunálu v Haagu, keď v septembri uvalila sankcie voči prokurátorke ICC Fatou Bensoudaovej v súvislosti s vyšetrovaním údajných vojnových zločinov amerických síl v Afganistane. Vyslovil však nádej, že USA "sa vrátia k spolupráci, ktorá uznáva aj hodnotu medzinárodného trestného súdnictva". Prezident pripomenul i to, že okrem Spojených štátov sa k ICC, ktorý sa zaoberá stíhaním genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie, nepridali ani Rusko, Čína či India.

Tribunál bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Norimberg bol vybraný preto, lebo uprostred rozvalín sa tam zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri ňom sa nachádzalo minimálne poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou. Norimberg bol zároveň mestom, kde Adolf Hitler pred vojnou usporadúval masové zhromaždenia a kde boli v roku 1935 prijaté protižidovské Norimberské zákony.

Proces trval desať mesiacov; rozsudky oznámil tribunál 30. septembra a 1. októbra 1946. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Troch prepustili na slobodu, traja boli odsúdení na doživotie a štyria dostali dlhoročné tresty väzenia. Ďalších 12 procesov sa konalo od novembra 1946 do apríla 1949.
 

Vyberte región