V Ostrihome sa 25. decembra 1000 uskutočnila so súhlasom nemeckého
cisára Ota III. a pápeža Silvestra II. slávnostná korunovácia Štefana
I., z ktorého sa stal prvý uhorský kráľ a zakladateľ mnohoetnického
uhorského kráľovstva, čím naplnil aj snahy svojho otca Gejzu, uhorského
veľkoniežaťa.
Štefan I. sa narodil v druhej polovici 10. storočia, okolo roku 969. V
tom čase sa volal Vajk, meno Štefan dostal až po krste, keď jeho otec
Gejza prijal s celou rodinou kresťanstvo. Keď budúci uhorský panovník
dosiahol prah dospelosti, Gejza sa rozhodol, že zo syna spraví
nitrianske knieža. Z pozície nitrianskeho kniežaťa odstránil svojho
mladšieho brata a Štefanovho strýka Michala.
Gejza zomrel v roku 997, krátko potom, ako sa Štefan stal nitrianskym
kniežaťom. Mladé knieža tak muselo čeliť panovníckym nárokom šomodského
kniežaťa Kopáňa. V boji proti Kopáňovi výrazne Štefanovi pomohli
slovanské kniežatá Hunt a Pozman a tiež garda jeho manželky Gizely,
dcéry bavorského vojvodu. Kopáňove vojská porazil a traduje sa, že jeho
telo nechal rozštvrtiť a vyvesiť na mestské brány v Ostrihome, Vespréme,
Rábe a poslednú časť poslal do Sedmohradska, kde sídlil knieža Ďula I.
Po víťazstve nad Kopáňom skonsolidoval Štefan svoju moc do takej miery,
že 25. decembra 1000 (uvádza sa aj dátum 1. január 1001) sa nechal v
Ostrihome korunou prijatou od pápeža Silvestra II. korunovať za prvého
uhorského kráľa Štefana I.
Počas panovania v rokoch 1000 - 1038 pokračoval v šírení kresťanstva a
snažil sa z Uhorska vybudovať moderný mnohoetnický štát. Za necelých
desať rokov od potlačenia Kopáňovho povstania sa Štefanovi I. podarilo
postupne ovládnuť všetky dovtedajšie nezávislé domény bývalých
maďarských kmeňových náčelníkov vrátane Sedmohradska.
Na novopripojených územiach zavádzal tzv. komitátnu správu. Rozdelil
územie krajiny na menšie celky, komitáty, respektíve župy a na ich čelo
dosadil oddaných veľmožov (županov). Upevňoval postavenie cirkvi, na
jeho žiadosť popri biskupstve vo Vespréme ustanovili arcibiskupstvo aj v
Ostrihome, čím sa územie zjednoteného Uhorska stalo samostatnou
cirkevnou provinciou. Nechal raziť uhorské mince a postupne sa mu
podarilo vybudovať rozsiahle od nemeckej ríše nezávislé kráľovstvo,
pričom sa opieral aj o nemaďarských veľmožov akými boli Paznan a Hunt.
Štefan I. si jasne uvedomoval aj jazykovú a etnickú rôznorodosť svojho
kráľovstva a v napomenutiach (vyšli v rokoch 1013 - 1015 spolu s prvou
knihou zákonov Štefana I.) svojmu synovi Imrichovi, ktorého chcel
ustanoviť za svojho nástupcu, zdôrazňoval, aby túto rôznorodosť chránil a
nedovolil nadvládu jedného jazyka.
Prvý uhorský kráľ Štefan I. zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome. S
veľkou pietou ho pochovali v bazilike v Stoličnom Belehrade
(Székesfehérváre).
Uhorský trón chystal Štefan I. pre svojho syna Imricha, ale ten zomrel
ešte pred ním v roku 1031, keď podľahol zranenia spôsobeným počas
poľovačky. Jeho nástupcom sa stal Peter Orseolo, ktorý bol synom
benátskeho dóžu Ota Orseolu a Štefanovej sestry.
Na podnet uhorského kráľa Ladislava I., ktorý vládol v rokoch 1077 -
1095, vyhlásili Štefana I. za svätého. Kanonizáciu Štefana dosiahol
Ladislav I. u pápeža Gregora VII. presne 20. augusta 1083. Štátnym
sviatkom, ktorý pripadá na tento dátum, si v Maďarsku dodnes pripomínajú
význam Štefana I. ako zakladateľa uhorského štátu.