Život Prešova
online
online
Hudobný skladateľ a pedagóg VŠMU Jevgenij Iršai má 70 rokov
15.01.2021 Celý región
Bratislava
15. januára (TASR) - Jevgenij Iršai je rodák z Petrohradu, no už tri
desaťročia žije a tvorí na Slovensku. Jeho diela pravidelne znejú na
slovenských i svetových pódiách, jeho invenčnosť a originalitu oceňuje
aj hudobná kritika. Už dvadsať rokov vyučuje kompozíciu na Vysokej škole
múzických umení v Bratislave (VŠMU).
"Je to najlepšia vec v živote človeka – mať žiakov. Aj keď sa potom vydajú iným smerom, môžete s nimi komunikovať, diskutovať, a to vás posúva. Keď máte možnosť žiakovi niečo vysvetliť, nasmerovať ho alebo mu dodať dôveru v seba samého, je to aj pre vás veľké šťastie a pomáha to aj pri vlastnej tvorbe. Niektorí študenti ma natoľko inšpirovali, že ma to podnietilo, aby som začal komponovať novú skladbu," povedal Jevgenij Iršai pre TASR.
V piatok 15. januára má hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg Jevgenij Iršai 70 rokov.
Jevgenij Markovič Iršai sa narodil 15. januára 1951 v Petrohrade (vtedy Leningrad) v hudobníckej rodine. Jeho otec bol huslistom vo vtedajšom Kirovovom divadle opery a baletu, matka vyučovala hru na klavíri a brat Arnold Iršai dlhé roky účinkoval v orchestri Moskovskej filharmónie.
Jevgenij Iršai v rokoch 1958–1969 navštevoval Špeciálnu desaťročnú hudobnú školu v Petrohrade, kde sa učil hre na klavír a od roku 1965 aj kompozícii. V štúdiu pokračoval na Konzervatóriu Rimského-Korsakova (1969–1975).
Prostredie, v ktorom študoval, bolo veľmi otvorené a študenti vážnej hudby sa mohli venovať aj iným žánrom. "Robili sme dokonca súťaže populárnych piesní, na mnohých som sa zúčastnil a získal nejaké ocenenie. Istý čas som pesničky aj písal. Mal som predsavzatie, že ak do svojich 33 rokov vo vážnej hudbe nič nedokážem, ujdem k pesničkovej tvorbe a budem živiť rodinu. Keď prišiel tento čas, pochopil som, že som síce možno vo vážnej hudbe ešte veľa nedosiahol, ale že ma nebaví iba tvoriť pesničky. Každý musí robiť to, čo ho napĺňa," spomína Iršai na svoje začiatky.
Po ukončení štúdií pôsobil ako pedagóg na Špeciálnej hudobnej škole pri Konzervatóriu v Petrohrade. Od roku 1991 žije na Slovensku. Krátky čas (1991-1992) pôsobil ako korepetítor v Štátnej opere v Banskej Bystrici, v rokoch 1992-1996 vyučoval hru na klavíri a kompozíciu na tamojšom Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu. Na Katedre hudby Univerzity Mateja Bela pôsobil v rokoch 1996-2008, zároveň je od roku 2001 pedagógom na bratislavskej VŠMU. V roku 2003 sa habilitoval na umeleckého docenta, v roku 2010 bol vymenovaný za profesora.
"Samozrejme nie každý má vzťah k pedagogickej činnosti, ale každému svojmu študentovi odporúčam, aby aspoň nejaký čas učil. Keď sa mi naskytla príležitosť učiť skladbu v Petrohrade, od prvých chvíľ som pochopil, že len čo začnem niečo vysvetľovať žiačikovi, alebo aj starším študentom, začínam byť kritickejší sám k sebe. Oveľa hlbšie musím chápať problematiku, o ktorej hovorím, a to ma núti viac študovať. Niekedy som zrazu nemal pojmový aparát na to, aby som dokázal vysvetliť to, čo intuitívne cítim, preto som sa potreboval dodatočne veľa vecí naučiť. Tento proces v mojom vnútri stále trvá. Preto si veľmi vážim, že ešte môžem byť pedagogický činný a mám kontakt so študentmi," vysvetľuje skladateľ a pedagóg.
Od apríla 2008 Jevgenij Iršai žije a pracuje v Bratislave. Pôsobí ako pedagóg kompozície a vedúci Katedry skladby a dirigovania na VŠMU. Je členom Zväzu skladateľov Ruska i Ukrajiny, a tiež členom Spolku slovenských skladateľov pri Slovenskej hudobnej únii. Je aktívny aj ako sólový a komorný hráč, koncertuje na Slovensku a v zahraničí. Jeho diela sú pravidelne a s úspechom prezentované na domácich i zahraničných festivaloch a prehliadkach (napr. Nová slovenská tvorba, Melos Étos, Bratislava, Bratislavské hudobné slávnosti, Hudobné salóny v Banskej Bystrici, Dni hudby krakovských skladateľov v Poľsku, Petrohradská jar v Rusku, Hudobné premiéry sezóny v Kyjeve a ďalšie podujatia v Taliansku, Rakúsku a iných štátoch).
Z rozsiahlej tvorby Jevgenija Iršaia získalo výraznú odozvu napríklad dielo Missa pro liberi (Omša za deti), či cyklus 6 bratislavských koncertov. K novinkám patrí Symfónia pre husle a symfonický orchester venovaná vynikajúcemu huslistovi Milanovi Paľovi, premiéra ktorej sa však odložila pre pandémiu koronavírusu. Takisto dosiaľ nezaznelo dielo Rekviem pre básnika (Requiem for the Poet) s podtitulom Na koniec civilizácie, ktoré Iršai napísal pred dvoma rokmi.
Skladateľ na seba upozornil aj pozoruhodnými esejistickými prácami o začal sa tiež venovať abstraktnej maľbe. "Myslím si, že som šťastný človek. Doterajšie roky som prežil plnohodnotne, mám rodinu a krásne dve deti, mám kde žiť, môžem tvoriť a mám šťastie stretávať sa a diskutovať s mladými ľuďmi, takže som spokojný," povedal pre TASR jubilujúci skladateľ Jevgenij Iršai.
"Je to najlepšia vec v živote človeka – mať žiakov. Aj keď sa potom vydajú iným smerom, môžete s nimi komunikovať, diskutovať, a to vás posúva. Keď máte možnosť žiakovi niečo vysvetliť, nasmerovať ho alebo mu dodať dôveru v seba samého, je to aj pre vás veľké šťastie a pomáha to aj pri vlastnej tvorbe. Niektorí študenti ma natoľko inšpirovali, že ma to podnietilo, aby som začal komponovať novú skladbu," povedal Jevgenij Iršai pre TASR.
V piatok 15. januára má hudobný skladateľ, klavirista a pedagóg Jevgenij Iršai 70 rokov.
Jevgenij Markovič Iršai sa narodil 15. januára 1951 v Petrohrade (vtedy Leningrad) v hudobníckej rodine. Jeho otec bol huslistom vo vtedajšom Kirovovom divadle opery a baletu, matka vyučovala hru na klavíri a brat Arnold Iršai dlhé roky účinkoval v orchestri Moskovskej filharmónie.
Jevgenij Iršai v rokoch 1958–1969 navštevoval Špeciálnu desaťročnú hudobnú školu v Petrohrade, kde sa učil hre na klavír a od roku 1965 aj kompozícii. V štúdiu pokračoval na Konzervatóriu Rimského-Korsakova (1969–1975).
Prostredie, v ktorom študoval, bolo veľmi otvorené a študenti vážnej hudby sa mohli venovať aj iným žánrom. "Robili sme dokonca súťaže populárnych piesní, na mnohých som sa zúčastnil a získal nejaké ocenenie. Istý čas som pesničky aj písal. Mal som predsavzatie, že ak do svojich 33 rokov vo vážnej hudbe nič nedokážem, ujdem k pesničkovej tvorbe a budem živiť rodinu. Keď prišiel tento čas, pochopil som, že som síce možno vo vážnej hudbe ešte veľa nedosiahol, ale že ma nebaví iba tvoriť pesničky. Každý musí robiť to, čo ho napĺňa," spomína Iršai na svoje začiatky.
Po ukončení štúdií pôsobil ako pedagóg na Špeciálnej hudobnej škole pri Konzervatóriu v Petrohrade. Od roku 1991 žije na Slovensku. Krátky čas (1991-1992) pôsobil ako korepetítor v Štátnej opere v Banskej Bystrici, v rokoch 1992-1996 vyučoval hru na klavíri a kompozíciu na tamojšom Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu. Na Katedre hudby Univerzity Mateja Bela pôsobil v rokoch 1996-2008, zároveň je od roku 2001 pedagógom na bratislavskej VŠMU. V roku 2003 sa habilitoval na umeleckého docenta, v roku 2010 bol vymenovaný za profesora.
"Samozrejme nie každý má vzťah k pedagogickej činnosti, ale každému svojmu študentovi odporúčam, aby aspoň nejaký čas učil. Keď sa mi naskytla príležitosť učiť skladbu v Petrohrade, od prvých chvíľ som pochopil, že len čo začnem niečo vysvetľovať žiačikovi, alebo aj starším študentom, začínam byť kritickejší sám k sebe. Oveľa hlbšie musím chápať problematiku, o ktorej hovorím, a to ma núti viac študovať. Niekedy som zrazu nemal pojmový aparát na to, aby som dokázal vysvetliť to, čo intuitívne cítim, preto som sa potreboval dodatočne veľa vecí naučiť. Tento proces v mojom vnútri stále trvá. Preto si veľmi vážim, že ešte môžem byť pedagogický činný a mám kontakt so študentmi," vysvetľuje skladateľ a pedagóg.
Od apríla 2008 Jevgenij Iršai žije a pracuje v Bratislave. Pôsobí ako pedagóg kompozície a vedúci Katedry skladby a dirigovania na VŠMU. Je členom Zväzu skladateľov Ruska i Ukrajiny, a tiež členom Spolku slovenských skladateľov pri Slovenskej hudobnej únii. Je aktívny aj ako sólový a komorný hráč, koncertuje na Slovensku a v zahraničí. Jeho diela sú pravidelne a s úspechom prezentované na domácich i zahraničných festivaloch a prehliadkach (napr. Nová slovenská tvorba, Melos Étos, Bratislava, Bratislavské hudobné slávnosti, Hudobné salóny v Banskej Bystrici, Dni hudby krakovských skladateľov v Poľsku, Petrohradská jar v Rusku, Hudobné premiéry sezóny v Kyjeve a ďalšie podujatia v Taliansku, Rakúsku a iných štátoch).
Z rozsiahlej tvorby Jevgenija Iršaia získalo výraznú odozvu napríklad dielo Missa pro liberi (Omša za deti), či cyklus 6 bratislavských koncertov. K novinkám patrí Symfónia pre husle a symfonický orchester venovaná vynikajúcemu huslistovi Milanovi Paľovi, premiéra ktorej sa však odložila pre pandémiu koronavírusu. Takisto dosiaľ nezaznelo dielo Rekviem pre básnika (Requiem for the Poet) s podtitulom Na koniec civilizácie, ktoré Iršai napísal pred dvoma rokmi.
Skladateľ na seba upozornil aj pozoruhodnými esejistickými prácami o začal sa tiež venovať abstraktnej maľbe. "Myslím si, že som šťastný človek. Doterajšie roky som prežil plnohodnotne, mám rodinu a krásne dve deti, mám kde žiť, môžem tvoriť a mám šťastie stretávať sa a diskutovať s mladými ľuďmi, takže som spokojný," povedal pre TASR jubilujúci skladateľ Jevgenij Iršai.
0
www.ZIVOTPO.sk
