Život Prešova
online
online
Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína 40-dňové pôstne obdobie
17.02.2021 Bratislava
Bratislava
17. februára (TASR) - Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla
na 17. februára, sa pre veriacich kresťanov začína 40-dňové obdobie
pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok
kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc. Veľký pôst sa začína pre
rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev.
V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Mimo pandémie je súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Zdravotná situácia súčasnej pandémie má vplyv aj na špecifické úpravy v liturgickej oblasti. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v tomto zmysle upravila spôsob udeľovania popola pri slávení Popolcovej stredy. Kňaz aktuálne prednesie modlitbu požehnania popola. Pokropí popol svätenou vodou bez slov. Potom sa obráti k prítomným a iba raz pre všetkých vysloví formulu, ako je uvedená v Rímskom misáli: "Kajajte sa a verte evanjeliu" alebo "Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš".
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 4. apríla.
V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 15. februára.
V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Mimo pandémie je súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo: "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Zdravotná situácia súčasnej pandémie má vplyv aj na špecifické úpravy v liturgickej oblasti. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v tomto zmysle upravila spôsob udeľovania popola pri slávení Popolcovej stredy. Kňaz aktuálne prednesie modlitbu požehnania popola. Pokropí popol svätenou vodou bez slov. Potom sa obráti k prítomným a iba raz pre všetkých vysloví formulu, ako je uvedená v Rímskom misáli: "Kajajte sa a verte evanjeliu" alebo "Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš".
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 4. apríla.
V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 15. februára.
0
www.ZIVOTPO.sk
