Jeho veľkým hudobným vzorom bol taliansky hudobný skladateľ Ennio
Morricone, ktorý dokázal neuveriteľne spájať klasické hudobné nástroje
so syntetizátormi a elektronikou. Z českých skladateľov to bol Petr
Hapka. V nedeľu 21. februára sa skladateľ a dirigent Svetozár Štúr ml.
dožíva 70 rokov.
Svetozár Štúr ml. sa narodil 21. februára 1951 v Bratislave. Pochádza z
významnej štúrovskej rodiny, jeho prapradedom bol Samuel Štúr, brat
Ľudovíta Štúra. Jeho otec Svetozár Štúr bol publicista, novinár - v roku
1968 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady aj Federálneho
zhromaždenia, po nástupe normalizácie ho však vylúčili z komunistickej
strany, zbavili všetkých funkcií a zakázali mu pracovať vo svojom
odbore. Mamou Svetozára Štúra ml. bola divadelná vedkyňa Nella Štúrová.
V rodine Štúrovcov bolo viacero právnikov a lekárov, takže smerovanie
mladého Svetozára Štúra bolo pre viacerých prekvapením. Vyštudoval hru
na klavíri, kompozíciu a dirigovanie na bratislavskom konzervatóriu a
ten istý odbor potom študoval aj na Hudobnej fakulte Vysokej školy
múzických umení (VŠMU). Bol žiakom hudobného skladateľa Jána Cikkera a
dirigenta Ladislava Slováka.
Po ukončení štúdia pracoval ako dirigent v Lúčnici, ktorú spoluzakladal
jeho otec. Ako zvykne s úsmevom hovoriť, on a Barbora Nosáľová boli
prvými "lúčničiarskymi" deťmi, pretože aj jeho manželka je bývalá
Lúčničiarka. V roku 1976 sa stal umeleckým vedúcim orchestra Lúčnice.
Istý čas pôsobil vo filharmónii v Káhire a na Kube. V roku 1988 sa stal
šéfdirigentom SĽUK-u. Ako dirigent spolupracoval aj so Slovenskou
filharmóniou, Československým rozhlasom, Operou Slovenského národného
divadla.
Už počas štúdia začal inklinovať k scénickej a filmovej hudbe. Pomohla k
tomu aj náhoda, keď cez prestávku v škole preludoval v na klavíri a do
miestnosti vošiel profesor Josef Budský. "Mali sme zakázané hrať 'džezoviny', tak som si hovoril, no dobre chlapče, skončil si na škole," spomína
Štúr v rozhovore v rámci projektu Oral history Filmovej a televíznej
fakulty VŠMU. No Budský si ho zavolal s tým, že by sa podobná hudba
hodila do Saroyanovej hry Čas tvojho žitia, ktorú inscenoval v Činohre
Slovenského národného divadla (SND). Neskôr Štúr spolupracoval aj s
ďalšími režisérmi - Milošom Pietorom, Pavlom Hasprom, Ľubomírom
Vajdičkom, či Emilom Horváthom mladším.
K filmovej hudbe priviedla Štúra spolupráca s Dušanom Trančíkom na jeho
filme Víťaz z roku 1978. "Veľmi úzke, temer až rodinné vzťahy s Dušanom
Trančíkom nás pri takmer banálnej príležitosti spojili za klavírom.
Končil som VŠMU a to, že som zaujal Dušana svojimi hudobnými motívmi,
bolo mojím životným šťastím," povedal Svetozár Štúr ml. v rozhovore pre
mesačník film.sk.
V tom istom roku tiež vytvoril hudbu k filmu Štefana Uhera Zlaté časy.
Štúrova spolupráca s Uherom pokračovala vo filmoch Kosenie jastrabej
lúky (1981), Pásla kone na betóne (1982), Šiesta veta (1986), či Správca
skanzenu (1988).
Štúr zložil hudbu k filmu Pomocník, ktorý Zoro Záhon nakrútil v roku
1981 podľa prózy Ladislava Balleka. S režisérom Miloslavom Lutherom
spolupracoval na filme Štek (1988), so Stanislavom Párnickým na filmoch
Kára plná bolesti (1985), či na snímke ...kone na betóne (1995), ktorá
nadväzovala na Uherov film z roku 1982.
Vytvoril tiež hudbu k dokumentárnym filmom Jána Pirocha z horolezeckého
prostredia Kangchenjunga (1981) a Sagarmatha (1988). Jeho zatiaľ
poslednou filmovou prácou je spolupráca s režisérom Jánom Zemanom na
televíznej rozprávke Zlatý chlieb (2001).
"Niektorí režiséri boli v hudbe veľmi dobre podkutí, vyznali sa v
nej, ako napríklad Luther alebo Párnický. Ale aj tí, čo sa od hudby
držali trochu bokom a nechali ma pracovať viac-menej samostatne,
dokázali byť prínosní," povedal Svetozár Štúr ml. v rozhovore pre film.sk. Vysvetlil tiež, prečo od 90. rokov zmiernil svoje pracovné tempo: "Pretože ešte chcem prežiť pár rokov v penzii, pribrzdil som svoje pracovné aktivity a odovzdávam štafetu mladšej generácii." Dohromady sa ako autor hudby podpísal pod stovku filmov, televíznych inscenácií, dokumentov či seriálov.