Život Prešova
online
online
V Poprade si pripomenuli 79. výročie prvého transportu židovských žien
25.03.2021 Poprad
Poprad
25. marca (TASR) – Na popradskej železničnej stanici si vo štvrtok
dopoludnia pripomenuli 79. výročie prvého transportu Židov zo Slovenska.
Dievčenským transportom z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz sa
začala prvá vlna deportácií zo Slovenska, počas ktorých bolo
vypravených 57 transportov a v nich 57.752 Židov.
„V prvom rade chcem upozorniť na to, že pred 79 rokmi bola brutálnym spôsobom pošliapaná ľudská dôstojnosť. Ja si myslím, že máme dávať jasne najavo aj mladej generácii, že toto sa už nesmie nikdy zopakovať,“ uviedol na pietnej spomienke v Poprade predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. Zároveň sa na tomto mieste ospravedlnil všetkým členom židovskej komunity na Slovensku za to, čo sa stalo.
„Slovenská republika dobrovoľne prešla k vysídľovaniu svojich občanov židovského pôvodu a za každého z nich zaplatila Tretej ríši poplatok 500 mariek. Prvú vlnu deportácií z roku 1942 prežilo len niekoľko sto ľudí. Fyzicky a psychicky ich týrali takmer tisíc dní, počas ktorých mohli byť každú chvíľu zavraždení. Inými slovami, prežiť znamenalo zázrak,“ povedal vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richard Duda sa vyjadril, že hlavná myšlienka tejto pietnej spomienky je tá, aby sa nezabudlo. „Keď sa pozeráte na politickú scénu, stále tam sú ľudia, ktorí majú zlo v srdci, aj keď sú v absolútnej menšine. Dôležitá je tá mlčiaca väčšina, aby sa prebudila, spomenula si a aby sa nikdy neopakovali tieto dejinné historické udalosti,“ podotkol Duda. Ako ďalej priblížil, pred dvoma dňami sa stretol aj s poslednou žijúcou z prvého transportu Laurou Špánikovou, ktorej odkaz znel, aby sa z tejto udalosti nestala len nejaká historická fikcia. „Dnes sa na to pozerá ako na nejaké štatistiky 1000 žien, ale to sú zmarené životy, konkrétne autentické postavy a nie štatistika,“ zdôraznil Duda.
Zo železničnej stanice v Poprade odišiel 25. marca 1942 po 20.00 h prvý vlak plný stoviek žien a dievčat z regiónu do koncentračného tábora v Poľsku. Boli pritom presvedčené o tom, že idú na miesto, kde budú pracovať a začnú nový život. Nacisti chceli najprv mladé ženy vo veku nad 18 rokov, to im však nestačilo a do Auschwitzu tak putovali aj mladšie dievčatá. Mnohé z nich sa domov nikdy nevrátili.
„V prvom rade chcem upozorniť na to, že pred 79 rokmi bola brutálnym spôsobom pošliapaná ľudská dôstojnosť. Ja si myslím, že máme dávať jasne najavo aj mladej generácii, že toto sa už nesmie nikdy zopakovať,“ uviedol na pietnej spomienke v Poprade predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. Zároveň sa na tomto mieste ospravedlnil všetkým členom židovskej komunity na Slovensku za to, čo sa stalo.
„Slovenská republika dobrovoľne prešla k vysídľovaniu svojich občanov židovského pôvodu a za každého z nich zaplatila Tretej ríši poplatok 500 mariek. Prvú vlnu deportácií z roku 1942 prežilo len niekoľko sto ľudí. Fyzicky a psychicky ich týrali takmer tisíc dní, počas ktorých mohli byť každú chvíľu zavraždení. Inými slovami, prežiť znamenalo zázrak,“ povedal vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richard Duda sa vyjadril, že hlavná myšlienka tejto pietnej spomienky je tá, aby sa nezabudlo. „Keď sa pozeráte na politickú scénu, stále tam sú ľudia, ktorí majú zlo v srdci, aj keď sú v absolútnej menšine. Dôležitá je tá mlčiaca väčšina, aby sa prebudila, spomenula si a aby sa nikdy neopakovali tieto dejinné historické udalosti,“ podotkol Duda. Ako ďalej priblížil, pred dvoma dňami sa stretol aj s poslednou žijúcou z prvého transportu Laurou Špánikovou, ktorej odkaz znel, aby sa z tejto udalosti nestala len nejaká historická fikcia. „Dnes sa na to pozerá ako na nejaké štatistiky 1000 žien, ale to sú zmarené životy, konkrétne autentické postavy a nie štatistika,“ zdôraznil Duda.
Zo železničnej stanice v Poprade odišiel 25. marca 1942 po 20.00 h prvý vlak plný stoviek žien a dievčat z regiónu do koncentračného tábora v Poľsku. Boli pritom presvedčené o tom, že idú na miesto, kde budú pracovať a začnú nový život. Nacisti chceli najprv mladé ženy vo veku nad 18 rokov, to im však nestačilo a do Auschwitzu tak putovali aj mladšie dievčatá. Mnohé z nich sa domov nikdy nevrátili.
0
www.ZIVOTPO.sk
