Život Prešova
online
online
Polichnianske kraslice boli zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva
05.04.2021 Lučenec
Polichno
5. apríla (TASR) – Kraslice z dediny Polichno v Lučeneckom okrese boli
zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva
Slovenska. Podľa slov novohradskej etnologičky Emílie Mázorovej ide o
úplne prvý prvok, ktorý sa doň dostal z tohto regiónu.
„Je to vysoké spoločenské ocenenie pre obec Polichno a zároveň aj veľký záväzok pre uchovanie tohto prvku. Uvedený zápis predstavuje aj určitú ochranu prvku na všetkých úrovniach, teda nielen v regióne, ale aj v rámci Slovenska. Zároveň sa ním dáva pocit jasnej kultúrnej identity,“ zdôraznila Mázorová.
Ako ďalej povedala, pôvodne sa podarilo zachytiť 35 rôznych vzorov polichnianskych kraslíc, ale neskorším pokračujúcim výskumom sa ich počet rozšíril na aktuálnych 73. Polichnianske kraslice obyvatelia obce podľa jej slov farbili počas celého veľkonočného týždňa, ale zdobili ich len cez Veľký piatok. „Farbenie bolo vždy veľmi jednoduché. Uvarili cibuľovú šupku, od ktorej sa zafarbila voda. Do nej vložili vajíčka, kde sa zafarbili,“ priblížila etnologička.
Povrch zafarbeného vajíčka následne zdobili leptaním. „Do konca 19. storočia na to používali drievko alebo zápalku, ktorú namáčali do šťavy z kyslej kapusty, a ňou rozrušovali zafarbený povrch vajíčka. Neskôr namiesto šťavy využívali ocot,“ načrtla etnologička a dodala, že pri zdobení vytvárali rôzne geometrické a rastlinné motívy.
„Je to vysoké spoločenské ocenenie pre obec Polichno a zároveň aj veľký záväzok pre uchovanie tohto prvku. Uvedený zápis predstavuje aj určitú ochranu prvku na všetkých úrovniach, teda nielen v regióne, ale aj v rámci Slovenska. Zároveň sa ním dáva pocit jasnej kultúrnej identity,“ zdôraznila Mázorová.
Ako ďalej povedala, pôvodne sa podarilo zachytiť 35 rôznych vzorov polichnianskych kraslíc, ale neskorším pokračujúcim výskumom sa ich počet rozšíril na aktuálnych 73. Polichnianske kraslice obyvatelia obce podľa jej slov farbili počas celého veľkonočného týždňa, ale zdobili ich len cez Veľký piatok. „Farbenie bolo vždy veľmi jednoduché. Uvarili cibuľovú šupku, od ktorej sa zafarbila voda. Do nej vložili vajíčka, kde sa zafarbili,“ priblížila etnologička.
Povrch zafarbeného vajíčka následne zdobili leptaním. „Do konca 19. storočia na to používali drievko alebo zápalku, ktorú namáčali do šťavy z kyslej kapusty, a ňou rozrušovali zafarbený povrch vajíčka. Neskôr namiesto šťavy využívali ocot,“ načrtla etnologička a dodala, že pri zdobení vytvárali rôzne geometrické a rastlinné motívy.
0
www.ZIVOTPO.sk
