"Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej
podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady
mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď
zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom
rozsahu a dochádza tak k tzv. 'skrátenej práci'," vysvetlil rezort v predkladacej správe.
Ministerstvo vychádzalo aj zo skúseností s projektom Prvá pomoc. Podpora
by mala byť podľa novej legislatívy vyplácaná v čase skrátenej práce od
začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora
do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Nárok na podporu
vznikne vtedy, ak sa obmedzí činnosť zamestnávateľa natoľko, že nemôže
najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10
% ustanoveného týždenného pracovného času.
"Za vonkajší faktor sa považuje ten, ktorý má dočasný charakter a
zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, alebo mu nemohol predísť a ktorý má
negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom – najmä mimoriadna
situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo
okolnosti vyššej moci," vysvetlilo ministerstvo v materiáli. Za
takýto vonkajší faktor sa však nebude považovať vojna či sezónnosť
práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka ani rekonštrukcia.
"Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať
aj takú, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe
zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci
produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne
klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre
makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt
vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne
body," doplnili v materiáli.
Podpora by sa mala poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom
pomere, a tiež na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe
zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Na základe pozmeňujúceho návrhu Petry Krištúfkovej (Sme rodina) sa vypúšťa štátnozamestnanecký pomer. "Zamestnávateľom
štátnych zamestnancov v širšom kontexte je štát, v užšom kontexte
konkrétny služobný úrad. V tejto súvislosti je preto otázka udržania
konkurencieschopnosti zamestnávateľa v kontexte navrhovanej právnej
úpravy bezpredmetná," odôvodnila poslankyňa.
Zamestnávateľ bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie
trvania povinnosti platiť poistné, najmenej 24 mesiacov predtým, ako
požiada o podporu. Zamestnávateľ takisto nesmel porušiť zákaz
nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o
pomoc.
Podmienku nároku na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa
pozmeňujúceho návrhu Krištúfkovej splní aj ten zamestnávateľ, ktorý
podľa zákona o sociálnom poistení má odloženú splatnosť poistného na
sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové
poistenie, ktorej termín je stanovený po dni podania žiadosti
o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Rovnako sa zabezpečí
splnenie podmienky aj u zamestnávateľa, ktorému je odpustená povinnosť
zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie.
Podporu teda firma bude môcť dostať na zamestnanca, ktorému nevie
prideliť prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného
času – musí ho však zamestnávať už aspoň mesiac, nesmie mu plynúť
výpovedná lehota a bude musieť tiež mať vyčerpanú dovolenku za
predchádzajúci kalendárny rok.
Poskytovať túto podporu má byť možné v úhrne najviac šesť mesiacov počas
24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Vláda však bude môcť svojím
ustanovením túto dobu predĺžiť. Zamestnávateľ bude musieť podporené
pracovné miesto zachovať aspoň dva mesiace po skončení poberania
podpory, avšak s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku
skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane
prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny.
Podpora by podľa návrhu zákona mala byť poskytnutá za každú hodinu
prekážky vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v
kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytuje podpora. Maximálna podpora sa
vypočíta z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Prechodným ustanovením sa súčasne upravuje platenie poistného štátom za
osoby uplatňujúce si odvodovú úľavu v období pred účinnosťou zákona,
ktoré sa stali poistencami štátu z dôvodu ich PN, OČR alebo materskej
dovolenky, pričom tento dôvod trvá aj po nadobudnutí účinnosti zákona.
Zákon má byť účinný od 31. decembra tohto roka okrem niektorých
ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, či 1. januára
2023.