So Slovenskom, s Prešovom bol Prokip Kolisnyk spojený vyše štyridsať rokov. „Mal
tu rodinu, priateľov, študentov na PU. Ale nikdy, nikdy nezabúdal na
miesta, odkiaľ prišiel. Aby si aj jeho v ďaleko-blízkej ukrajinskej
rodnej Potašni ľudia pripomínali a pamätali, podaroval im múzeum, ktoré
skoncipoval a s pomocou spriaznených duší takmer vlastnoručne dal
dokopy,“ spomína Vladislav Grešlík, riaditeľ Inštitútu hudobného a
výtvarného umenia FF PU, na ktorom Kolisnyk pôsobil v rokoch 1999 až
2016.
S obrazmi Prokipa Kolisnyka sa mohla verejnosť stretnúť na mnohých
výstavách na Slovensku i v zahraničí, napríklad v Kanade, Nemecku,
Francúzsku, Rumunsku, Spojených štátoch či vo Švajčiarsku. Jeho diela
vystavovali aj v Univerzitnej knižnici (UK) PU. Pri príležitosti jeho
jubilea v roku 2018 pripravila UK PU výstavu, na ktorej predstavili aj
dokumentárny film Prešovčanky Rebeky Uličnej s názvom Napätie Prokipa
Kolisnyka.
„Hoci Prokip tvoril pre ľudí, vždy sa snažil uchopiť a zhmotniť
niečo, čo človeka presahuje. Dokonca aj v takom na prvý pohľad
praobyčajnom zátiší alebo krajine. Nehovoriac o biblických motívoch a
podobenstvách, mýtoch a legendách, ku ktorým sa neustále vracal. Návraty
však chápal ako filozofickú koncepciu a nie ako nostalgický akt. Preto
aj niektoré svoje diela výstavy zvykol tak pomenúvať,“ približuje Grešlík.
Prokip Kolisnyk sa narodil 16. júla 1957 v obci Potašňa vo Vinnyckej
oblasti Ukrajiny. V roku 1976 ukončil Odeské štátne umelecké učilište,
odbor učiteľstvo kresby a maľba. Pôsobil ako učiteľ na strednej škole v
obci Kyrnasivka na Ukrajine. V roku 1995 absolvoval letnú akadémiu
umenia v Salzburgu. Zúčastnil sa iných umeleckých a vedeckých podujatí,
plenérov, sympózií, konferencií, projektov na Ukrajine, v Rakúsku, Česku
a Slovensku. V rokoch 1999 až 2016 vyučoval maľbu na Katedre výtvarnej
výchovy a umenia PU v Prešove. Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia
na Slovensku i Ukrajine.
Posledná rozlúčka s Prokipom Kolisnykom bude v piatok (28. 5.) o 13.00 h v Dome smútku v Prešove.