Život Prešova
online
online
Pred 80 rokmi zavraždili nacisti v rokline Babyn Jar 34.000 Židov
29.09.2021 Celý región
Kyjev/Bratislava
28. septembra (TASR) - Roklina Babyn jar neďaleko Kyjeva sa stala prvým
miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým
Nemeckom. Po troch mesiacoch od napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom,
obsadili nemecké jednotky 19. septembra 1941 Kyjev. O desať dní neskôr v
rokline Babyn jar (ukrajinsky Babyn Jar; rusky Babij Jar) našlo svoju
smrť takmer 34.000 Židov.
Od jednej z najväčších masových vrážd židovského obyvateľstva v histórii holokaustu uplynulo v stredu 29. septembra 80 rokov.
Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktoré mali za úlohu "očistiť" obsadené územia od Židov, Rómov, vojnových zajatcov či politicky nežiaducich obyvateľov. Tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie spomínaných skupín obyvateľstva.
V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčalo tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré príslušníci Einsatzgruppen vylepili niekoľko dní po obsadení Kyjeva. Plagáty Židov vyzývali, aby si so sebou vzali osobné doklady, peniaze cennosti či teplé oblečenie.
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline zvanej Babyn jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali.
Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33.771 ľudí, vrátane detí, žien a starcov.
Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu. O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.
Okupácia Kyjeva trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti ďalších, podľa odhadov viac ako 100.000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva. Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.
Oficiálny pamätník na Babom Jare vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra.
Od jednej z najväčších masových vrážd židovského obyvateľstva v histórii holokaustu uplynulo v stredu 29. septembra 80 rokov.
Spoločne s vojakmi wehrmachtu vstupovali na územia Sovietskeho zväzu aj príslušníci špeciálnych nacistických oddielov, tzv. Einsatzgruppen, ktoré mali za úlohu "očistiť" obsadené územia od Židov, Rómov, vojnových zajatcov či politicky nežiaducich obyvateľov. Tieto jednotky spoločne s príslušníkmi SS vykonávali systematické perzekúcie a vraždenie spomínaných skupín obyvateľstva.
V ranných hodinách 29. septembra 1941, krátko pred židovským sviatkom Jom Kippur, kráčalo tisíce Židov na vopred určené miesto, o ktorom informovali plagáty, ktoré príslušníci Einsatzgruppen vylepili niekoľko dní po obsadení Kyjeva. Plagáty Židov vyzývali, aby si so sebou vzali osobné doklady, peniaze cennosti či teplé oblečenie.
V ukrajinskej metropole žilo pred nemeckým obsadením približne 150.000
Židov. Z nich ešte pred príchodov Nemcov mnohí ušli alebo vstúpili do
radov Červenej armády. Väčšina z tých, ktorí ostali, si mysleli, že ich
čaká deportácia. Do poslednej chvíle netušili, že ich očakáva len krutá
smrť.
To, že ide o ich fyzickú likvidáciu pochopili, keď dorazili k rokline zvanej Babyn jar. Po príchode k 150 metrov dlhej, 30 metrov širokej a približne 15 metrov hlbokej rokline, nacisti vyzvali Židov, aby sa vyzliekli donaha, odovzdali cennosti a peniaze. Potom ich za neustáleho bitia hnali k okraju rokliny, kde ich postupne postrieľali.
Podľa vtedajších nemeckých záznamov bolo v priebehu 29. a 30. septembra zastrelených 33.771 ľudí, vrátane detí, žien a starcov.
Masaker v Babom Jare sa stal vážnym predelom v histórii holokaustu. Prvýkrát totiž nemecké vojenské jednotky uskutočnili takúto brutálnu masovú vraždu a v takomto rozsahu. O masakre preniklo na verejnosť v tej dobe len málo informácii, lebo svet viac zaujímal vtedajší vojenský postup Nemcov na Moskvu. To nacistov neskôr povzbudilo aj k ďalšiemu systematickému vraždeniu Židov v plynových komorách.
Okupácia Kyjeva trvala viac ako 100 týždňov, počas ktorých v Babom Jare zavraždili nacisti ďalších, podľa odhadov viac ako 100.000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci a Rusi.
Po skončení druhej svetovej vojny miesto masakry upadlo do zabudnutia, stalinská politická propaganda totiž nechcela upozorňovať na utrpenie židovského obyvateľstva. Koncom 50. rokov minulého storočia vznikla na mieste priehrada, ktorá sa však v roku 1961 po nápore jarných dažďov zrútila, čo spôsobilo zaplavenie severnej časti Kyjeva. Hrádzu už neobnovili a na mieste vybudovali park.
V roku 1961 napísal ruský básnik Jevgenij Jevtušenko o tejto tragickej udalosti báseň Babij Jar. Tá o rok neskôr prvýkrát verejne zaznela ako súčasť 13. symfónie ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča. Umelecké počiny rozpútali diskusiu o tom, ako si pripomenúť túto tragickú udalosť.
Oficiálny pamätník na Babom Jare vybudovali až v roku 1976, ale vôbec nepripomínal tragédiu Židov, bol všeobecne venovaný sovietskym ľuďom či vojakom Červenej armády. Pamätník Menora pripomínajúci zavraždenie Židov vybudovali až v roku 1991 v parku Babyn jar neďaleko jedenej zo staníc kyjevského metra.
0
www.ZIVOTPO.sk
