MMF: Globálna úroveň dlhu v roku 2020 vzrástla na nový rekord

13.10.2021 Celý región

Washington 13. októbra (TASR) - Globálna úroveň dlhu v roku 2020 vzrástla na nový rekord. Vlády sa tak musia teraz postarať o "kalibráciu" výdavkov. Uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej správe.

Svetový dlh vrátane verejných a súkromných pôžičiek v roku 2020 stúpol o 14 % na rekordných 226 biliónov USD (195,59 bilióna eur). To je nárast o 27 biliónov USD za jediný rok, čo ďaleko presahuje jeho kumulatívne zvýšenie o 20 biliónov USD za dva roky počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009, ukázala správa.

Približne 90 % z vlaňajšieho nárastu dlhu pochádza z vyspelých ekonomík a Číny, keďže rozvojové a transformujúce sa ekonomiky majú oveľa horší prístup na finančné trhy pre svoje potreby v oblasti výdavkov. A sú tiež zraniteľnejšie voči možnému zvýšeniu úrokových sadzieb, poznamenal Vitor Gaspar, šéf fiškálnej politiky MMF.

"Veľká priepasť medzi dostupnosťou vakcín, zmeny klímy a veľké rozdiely vo financovaní sú globálnymi problémami, ktoré si vyžadujú globálne opatrenia," povedal a varoval, že krajiny s nízkymi príjmami čelia výzvam, ktoré môžu na dlhé roky spomaliť perspektívu ich rastu.

Pandémia nového koronavírusu ešte prehĺbila "už predtým značné" rozdiely vo financovaní, ktorým krajiny s nízkymi príjmami čelili pred krízou, skonštatoval Gaspar, podľa ktorého sú rozvíjajúce sa ekonomiky zraniteľnejšie v prípade zmeny globálnych úrokových sadzieb. Ich náklady na pôžičky budú stúpať rýchlejšie, hneď ako centrálne banky začnú odstraňovať menové stimuly prijaté počas pandémie.

Globálny vládny dlh sa stabilizoval na rekordnej úrovni 88 biliónov USD, tesne pod hranicou 100 % hrubého domáceho produktu (HDP) a očakáva sa, že bude klesať len postupne, uviedol Gaspar.

Fiškálny a ekonomický vývoj jednotlivých krajín sa pritom veľmi líši v závislosti od miery zaočkovanosti proti ochoreniu COVID-19, štádia pandémie a schopnosti vlád získať pôžičky s nízkym úrokom.

Existuje riziko, že súkromný dlh sa stane verejným dlhom, takže "krajiny budú musieť kalibrovať fiškálnu politiku na základe vlastných jedinečných okolností," povedal Gaspar.

Masívna vládna podpora pomohla zmierniť úder, ktorý pandémia uštedrila ekonomikám. Vo vyspelých ekonomikách sa verejné výdavky v rámci boja proti vírusu presúvajú od bezprostrednej krízy k zelenej a digitálnej transformácii a väčšej "inkluzívnosti ekonomiky".

Rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny s nízkymi príjmami však čelia náročnejším podmienkam s "dlhodobým negatívnym vplyvom", pretože klesajúce daňové príjmy v dôsledku krízy im poskytujú len malý priestor na investovanie do rozvoja.

Gaspar zopakoval výzvu MMF na podporu najchudobnejších krajín, ktoré zápasia s vysokým dlhom. Pripustil, že medzinárodné spoločenstvo poskytuje kritickú podporu na zmiernenie fiškálnej zraniteľnosti v krajinách s nízkymi príjmami, ale domnieva sa, že je potrebné urobiť viac.

MMF v správe odhaduje, že do konca roku 2021 sa prepadne do chudoby o 65 miliónov až 75 miliónov ľudí viac, ako by to bolo bez pandémie.

(1 EUR = 1,1555 USD)
 

Vyberte región