Simeon II.,posledný bulharský cár a bývalý bulharský premiér, jubiluje

16.06.2022 Celý región

Sofia/Bratislava 16. júna (TASR) - Na bulharský trón nastúpil po smrti svojho otca ako šesťročný. Po zrušení monarchie v Bulharsku v roku 1946 žil takmer 50 rokov v exile. Po návrate do rodnej krajiny bol rokoch 2001 - 2005 premiérom Bulharska. Posledný bulharský monarcha a niekdajší bulharský premiér Simeon II., bude mať vo štvrtok 16. júna 85 rokov.

Simeon II. Sasko-kobursko-gothajský, občianskym menom Simeon Borisov Sakskoburggotski, sa narodil 16. júna 1937 v Sofii ako syn cára Borisa III. a cárovnej Joanny Savojskej. V deň, keď prišiel na svet, zlepšili všetkým školákom v krajine známky o jeden stupeň a amnestovali 4000 väzňov.

V roku 1943 zomrel Boris III. a na bulharský trón 28. augusta 1943 nastúpil vo veku šesť rokov Simeon II. Vzhľadom na jeho nízky vek viedla Bulharsko regentská vláda.

Po druhej svetovej prebehlo v Bulharsku v roku 1946 referendum, ktorého výsledok znamenal koniec monarchie v Bulharsku. Vznikla Bulharská ľudová republika a Simeon II. aj s rodinou odišiel do exilu. Najprv do Egypta, kde v rokoch 1946 - 1951 študoval na Victoria College v Alexandrii.
 
Od roku 1951 sa jeho exilom stalo Španielsko, kde pokračoval v štúdiu na francúzskom lýceu v Madride. Po jeho skončení študoval v rokoch 1959 - 1962 na vojenskej akadémii vo Valley Forge v americkom štáte Pensylvánia. V roku 1962 sa oženil so španielskou aristokratkou Margaritou Gómez-Acebo y Cejuela, s ktorou mal päť detí.

V exile strávil Simeon II. takmer 50 rokov. Rodné Bulharsko opäť navštívil v roku 1996. O dva roky neskôr získal v reštitúcii značný majetok skonfiškovaný cárskej rodine komunistami.

Pod občianskym menom Simeon Sakskoburggotski sa v roku 2001 opäť vrátil do vlasti a vstúpil do politiky. Po súdnom odmietnutí jeho kandidatúry na post bulharskej hlavy štátu založil vlastnú politickú stranu - Národné hnutie Simeona II. Tá 17. júna 2001 vyhrala parlamentné voľby a získala polovicu kresiel v bulharskom parlamente.

Simeon Sakskoburggotski sa 24. júla 2001 stal premiérom Bulharskej republiky. Pravnuk posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta-Filipa, príbuzný britskej kráľovnej Alžbety II. a bývalého panovníka Belgicka Alberta II., posledný bulharský cár, ktorý sa nikdy oficiálne nevzdal trónu, tak prisahal vernosť republike. Premiérom bol do roku 2005, keď jeho stranu vo voľbách porazila Bulharská socialistická strana.

Bulharsko počas jeho vlády 18. marca 2004 ratifikovalo zmluvu o pristúpení k NATO a 25. apríla 2005 podpísalo zmluvu o vstupe do Európskej únie (EÚ). Za jeho zásluhy o začlenenie Bulharska do euroatlantických štruktúr mu v roku 2007 udelili v Sofii vysoké štátne vyznamenanie. Simeonovo Národné hnutie bolo v tom čase menším koaličným partnerom vo vláde vedenej socialistami. V roku 2009 Simeon Sakskoburggotski na post predsedu Národného hnutia Simeona II. rezignoval a stiahol sa z politiky.

Koncom júna 2014 navštívil Simeon II. spolu s manželkou kráľovnou Margaritou Slovensko. V obci Pohorelá, časti Pohorelská Maša, zavítal aj do katolíckeho kostola, ktorý dal postaviť je starý otec Ferdinand Coburg, ktorý stál na čele Bulharska ako Ferdinand I. v rokoch 1908 – 1918.

Jeho starý otec trávil veľa času na Slovensku či už ako bulharský monarcha, alebo aj po abdikácii v prospech Simeonovho otca Borisa III. Ferdinand Coburg býval v kaštieli na Prednej Hore, alebo vo Svätom Antone. Reumu si liečil v Piešťanoch a navštevoval aj kúpele Sliač či Korytnica.
 

Vyberte región