Pred 75 rokmi vznikol SĽUK, výkladná skriňa slovenského folklóru

Rusovce/Bratislava 5. septembra (TASR) - Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), ktorý pôsobí v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry, je dlhé desaťročia jednou z výkladných skríň slovenského folklóru. Natrvalo sa zapísal do sŕdc miliónov divákov, ktorí mohli nielen doma, ale aj v desiatkach krajín na celom svete obdivovať jeho majstrovstvo. Od vzniku tohto profesionálneho súboru uplynie vo štvrtok 5. septembra 75 rokov.

SĽUK začal písať svoj mimoriadne úspešný príbeh v roku 1949. S myšlienkou jeho založenia prišiel rok pred tým povereník informácií a osvety Ondrej Pavlík, ktorý pripravoval oslavy 5. výročia Slovenského národného povstania (SNP) a mal v úmysle spojiť všetky existujúce amatérske súbory. Chcel, aby na podujatí vystúpili s jednotným programom. Prvým zamestnancom SĽUK-u sa stal bývalý riaditeľ rozhlasu Emil Rusko, ktorého 17. novembra 1948 vymenovali za riaditeľa vznikajúceho umeleckého telesa.

Od januára do mája 1949 sa konal po Slovensku nábor do tanečného súboru, zboru a orchestra. Prihlásilo sa 900 uchádzačov, komisia ich vyskúšala 700. Medzitým SĽUK dostal svoje prvé priestory na Sliači v hoteli Štubňa. Tam postupne v máji a júni 1949 nastúpilo 38 tanečníkov, 45 členov speváckeho zboru a 18 členov orchestra.

S prvým programom vystúpil SĽUK na celoštátnych oslavách 5. výročia SNP vo Zvolene 29. augusta 1949. Zožal obrovský úspech. Po zvolenskej premiére nasledovalo turné po celom Slovensku a odvtedy je SĽUK značkou, ktorá je obľúbená tak medzi odbornou verejnosťou, ako aj bežnými divákmi.

Oficiálnym dátumom vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorý sa skladá z tanečného súboru, ľudovej hudby a speváckej skupiny, sa stal 5. september 1949. Od roku 1950 sídli súbor v Bratislave - Rusovciach.

Na umeleckom profilovaní a smerovaní súboru mali počas jednotlivých období, ktorými SĽUK prešiel, výraznú zásluhu významné osobnosti. Úspechy súboru boli od jeho začiatkov spojené najmä s choreografickou a režijnou prácou dlhoročného umeleckého vedúceho SĽUK-u Juraja Kubánku.

Na tvorbe programu sa v jeho začiatkoch podieľali hudobný skladateľ Alexander Moyzes, umelecký vedúci Pavol Tonkovič, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.

Medzi výrazné osobnosti SĽUK-u patril tiež režisér a choreograf Martin Ťapák, ktorý ako prvý priniesol do súboru malé tanečné formy. Tanečník Milan Ševčík nastúpil do SĽUK-u ako pätnásťročný a bol majstrom v technike skoku i rotácie. Ďalej to boli hudobní skladatelia Eugeň Suchoň, Ján Cikker a Svetozár Stračina alebo koncertný majster Rinaldo Oláh, ktorého nazývali aj Paganini zo Slatiny.

Počas svojho pôsobenia absolvoval SĽUK tisícky predstavení vo viac ako 60 krajinách sveta, v ktorých ponúkol miliónom divákov široké spektrum svojich programov.

Hudobný a tanečný prejav súboru je veľmi bohatý a rozmanitý. Jeho tvorba vychádza z autentických podôb slovenského ľudového umenia, ktoré spracováva do predstavení prekračujúcimi hranice medzi rôznymi formami umenia - od výtvarného, cez hudbu, tanec až po divadlo.

SĽUK účinkoval aj vo viacerých slovenských filmoch ako napríklad Rodná zem (1953), Jánošík (1963), Balada o Vojtovej Maríne (1964) či v televíznom filme Sváko Ragan (1976).

Pri príležitosti 75. výročia založenia pripravil Slovenský ľudový umelecký kolektív slávnostný 90 minútový galaprogram, ktorý reprezentuje tradíciu i súčasnosť umeleckej tvorby súboru. Premiéru mal 30. augusta 2024 na Zvolenskom zámku, teda v meste, v ktorom sa súbor pred 75 rokmi prvýkrát predstavil verejnosti.