džudo: Valčík Milana Randla so stoickým pokojom valibuka Iliadisa

01.08.2012 Celý región

Londýn 1. augusta (TASR) - Džudista Milan Randl označil svoj pohyb v olympijskej ExCel hale okolo valibuka Iliasa Iliadisa za valčík. Polka to vraj nebola, to by sa musel okolo neho rýchlejšie pohybovať. Ak by sa však naučil rytmus na hip-hopovú hudbu, mohol Gréka dezorientovať. "Na takýto tanec si ešte netrúfam. Keď máte za partnera Iliadisa, ktorý s vami v tanečnom kroku nespolupracuje, harmónia pohybu sa narúša." Milan Randl vo svojej olympijskej premiére prehral, so cťou, aj keď s gruzínsko-gréckymi koreňami rodostromu Iliadisa nepohol. Na to by potreboval motorovú pílu.
Pri rozcvičke zažíval trochu stres, na hudobné decibely sprevádzajúce ho pri nástupe si už zvykol a v atmosfére sa vyžíval. "Bolo to pekné, povzbudzujúce, pri prvom kroku na žinenku som nervozitu striasol a pustil do súpera."
Ani hlavu si nebolo treba namáhať, aby sa označili príčiny prehry. "Bola veľká chyba, že som zostal v rozhodujúcom okamihu stáť, asi to bola učimata, alebo ogoši, na čom som pohorel, ani neviem. Šancu som mal hneď na začiatku, tréner mi povedal, že som v jednom momente mohol viac využiť záklon Iliadisa po mojom kosoto-gari a dotlačiť chvat. Vedel som, že Grék často na turnajoch práve na túto techniku padá a prehráva, no nestihol som, akoby som sa tejto šance zľakol."
Rešpekt bol na oboch stranách, u Miňa však väčší z pojmu Iliadisa. "Odkedy som ho zdolal, tak si na mňa už trikrát vyčíhal s veľkou koncentráciou, len aby som ho niečím neprekvapil. Zápasí na istotu, chytá úchopy, drží ich v medvedích rukách. Akonáhle pred ním len stojím, hneď sa snaží preraziť a obrazne povedané, prehryznúť tepnu. Vzájomne sa poznáme perfektne, tri tohtoročné zápasy poslúžili obom, aj na sústredeniach sa schádzame a úprimne privítame."
Šanca umiera posledná. "Vždy tlie, ak sa dobre pripravíte. Receptom mohla byť neustála aktivita, ani na chvíľku sa nezazastaviť. Bohužiaľ som jeho nátlak nevydržal, odvtedy, čo mi zavrel ruku a hodil ma, už sa nedalo presadiť. Nedávno som s ním prehral na Grand Slame v Moskve a myslím si, že som vtedy zazápasil lepšie. Nachytal ma na hruškách podobným spôsobom, aj tri pasivity som dostal. Viac som vládal, teraz menej, asi starnem."
Stanovenú taktiku Milan Randl dodržal. "Nemenil som ju, aj keď som prehrával, skôr som sa prispôsoboval okolnostiam, a to som nemal. Ako sa však hovorí, keď sa dych skracuje aj telo menej poslúcha. Možno som doplatil na žreb, neviem, naša A-skupina bola veľmi silná. Na olympiádu si budem pamätať cez fragmenty, na zavreté rameno, páku, z ktorej ma Iliadis hádzal."
Randl prehral s veľkým favoritom na zlato a nebola to hanba. "Veľmi ma potešili povzbudzujúce výkriky z hľadiska, aj džudisti Boris Novotný a Tomáš Gögh, časť našej výpravy taktiež zavítala do hľadiska. Pochopiteľne, sklamanie sa vždy hlási, ak sa prehrá. Túžil som si viackrát zápasiť, nepodarilo sa, som však mladý, teraz som si nevychutnal anglický čaj, o štyri roky sa však bude servírovať brazílska káva."
Humor Milana Randla po zápase neobchádzal. "Asi som prehral pre modré kimono," zasmial sa. "Vymenil som si ho, lebo to predchádzajúce mi úplne nesedelo. Nemusel som aspoň zamestnávať krajčíra, aby mi ho zmenšil. Ešte ho v budúcnosti určite dostatočne využijem. Olympiáda v Londýne pre mňa skončila, teraz sa už môžem do 7. augusta tešiť na atmosféru a aj na pivko, veď vidíte koľko som toho vypotil. Moji rodní Pezinčania mi dúfam prehru prepáčia, boli určite na nohách. Ich podporu som vnímal, strašne veľa ľudí mi držalo palce. Bohužiaľ, sklamal som, no život ide ďalej."
Tréner Rastislav Mezovský označil Iliadisa za malého obra s brutálnou silou. "Neskákal, neriskoval, minimálne sa pohyboval a striehol na svoju príležitosť dravca. Je podsaditý, s obrovskom stabilitou. Chcel si Milana pritúliť na telo, na kontakt, priťahoval sa k nemu ako pijavica. Kým ho Miňo stačil eliminovať, bolo dobre, keď už sily chýbali, bolo po paráde. Odtlačil ho tak, že sa rozhodcovia rozhodli udeliť mu druhé šidó, čiže ďalšie napomínanie."
Nástup do techniky kosoto-gake Milanovi Randlovi nepomohol, bol opatrný, váhavý a vo chvíli, keď mal potiahnuť a využiť záklon prekvapeného Iliadisa, prestal. Tréner Mezovský: "Iliadisov chrbát má obrovské parametre, jednou rukou urobil ogoši-gari a bolo po paráde. Po tomto ocenenom hode sa hermeticky zatváral a už si priebeh odkontroloval. Tohto sme sa najviac obávali, spoliehali sa na úvod, hop, alebo trop, pokúsiť sa aspoň tesne vyhrávať a Iliadisa viac v jeho obrane ako konzervu otvoriť. Mali sme to dobre vymyslené, realita však bola iná."
Miňo má rýchle nohy, variabilnú aši-wazu sa snažil uplatniť aj na Iliadisa. "Grék s rukami ako lopaty neútočí nohami a Miňova najväčšia prednosť v kontre sa uplatniť nemohla. Žiadalo sa mi aj zakričať, no u nás platí prísny zákaz. Ak by som udeľoval pokyny, tak podľa situácie. Napríklad taká maličkosť. Po úchope zvykne dávať Miňo dole hlavu a ja len utrúsim, daj ju hore, pretože vyzerá pokorne pasívne."
O márnom boji tréner neuvažoval. "Niekedy trénera opantá väčšia nervozita ako samotného džudistu. "U mňa nebola, lebo som vedel, že od nás sa až tak víťazstvo nečaká ako od Iliadisa, ktorý musel, my sme mohli. Chytali si ruky, v stoji, v hlbokom drepe. Útecha z toho že zápas neskončil predčasne, je slabučká, alebo nijaká. Ja si myslím, že radšej padnúť ako len odšľapať zápas do konca. V tomto prípade na výčitky niet miesta. Nejaké nástupy do učimaty a osoto-gari som vnímal, no pri veľkých technikách sa dostáva do kontaktu, Iliadis ešte v páde dokáže otočiť a súpera zdolať na ippon, takže márna snaha."
 

Vyberte región