Starý a Nový Soľnohrad

01.01.2009 Prešov

V tesnom susedstve Prešova, bohatej šarišskej metropoly, ležia dedinky Solivar, Soľná Baňa a nemecké Šváby.
Dnes už vábia turistov len staré soľne bane a málokto by asi uveril, že v miestach chudobného a neveľkého Solivaru stál v minulosti hrad Soľnohrad, známy i ako Castrum Salis, Soowar, ktorý bol jedným z najstarších opevnení dnešného Slovenska.

Podľa uhorskej kroniky stál hrad na nízkom návrší v miestach dnešného kostola sv, Štefana nad riekou Sekčov už v 11. storočí. Podľa jednej tradícia môžme jeho pôvod hľadať už v rímskych časoch, kedy predstavoval ochranný bod proti susedným Sarmatom. Iste ale je, že túto ochrannú funkciu spĺňal aj neskôr, keď spolu s hradom v neďalekých Kapušanoch strážil uhorsko – poľské hranice.
Medzi miestnymi traduje povesť, podľa ktorej soľ našiel jeden chudobný pastier. Keď pásol svoje ovečky, stretol postupne troch cudzincov, ktorým pomohol a dal im najesť. Posledným bol starec, ktorého zachránil pred ostrými zubami psa. Dal mu najesť a nechal ho prespať u seba. Tú noc sa mu zdal zvláštny sen. Traja neznámi ľudia, s ktorými sa v ten podelil o to málo, čo mal, mu doniesli množstvo jedla. Ale keď na niektoré z nich siahol, premenilo sa na bielu soľ. Keď sa pastier ráno prebudil, starca nikde nevidel a tak sa ho rozbehol hľadať. Rozhliadal sa po okolí a volal, až náhle zbadal na svahu oproti svoje ovečky. Rozbehol sa za nimi, ale ovečky stáli roztrúsené po lúke bez pohnutia. Všetky ovce boli skamenené. Zúfalý pastier v nádeji, že ich odpúta od zeme a znovu oživí, začal okolo nich kopať. Tu si zrazu všimol, že pod kameňmi a hlinou je biela vrstva. Na tomto mieste potom založil soľné bane a pod kopcom osadu, uprostred ktorej neskôr ako bohatý a mocný pán postavil hrad, ktorý bol nazvaný Soľnohrad.
Prvá, historicky overená správa o soľnohradských baniach pochádza z roku 1233, to už hrad ale stál a bol vďaka svojej strategickej polohe a ťažbe soli významným centrom Uhorska. V prvej polovici 13. storočia, až do tatárskeho vpádu patril hrad poľským Chypkáczyovcom. Poľských veľmožov na Soľnohrad povolal kráľ Belo IV. Darovacia listina Soľnohradu bola opatrená kráľovskou pečaťou s dátumom roku 1223. K hradu patrila aj spomenutá obec Soľný potok ( dnes Solivar ). Potom sa dostal do rúk kráľovskému chovateľovi sokolov, Miczovi, počas ktorého hospodárenia panstvo prekvitalo. Jeho potomkovia sa už nazývali podľa maďarského pomenovania Soósovci a vlastnili rozsiahle pozemky. Po istom čase však príliš spyšneli a zúčastnili sa i rôznych sprisahaní proti kráľovi. Roku 1458 sa soľnohradský pán Ján Soós postavil na odpor kráľovi Matejovi Korvínovi a preto ten dosadil na Soľnohrad nový šľachtický rod Rozgonyiovcov, ale po čase sa na svoje panstvo opäť vrátili. Osudovým obdobím sa pre hrad a Soósovcov stal nástup Habsburgovcov na uhorský trón. Keďže miestni páni bojovali proti cisárovi na strane Zápoľskeho, cisár vyslal proti nim svoje vojsko. To po dlhých bojoch zvíťazilo a hrad zrovnalo zo zemou. Zvyšky jeho nepatrných zrúcanín ležia na území obce Solivar na výbežku tzv. Solivarského pohoria južne od Prešova. Soósovci dostali navždy zákaz obnoviť svoje panstvo na Solivare, a tak sa utiahli na svoj menší hrad Nový Soľnorad nad Ruskou Novou Vsou. No keď kráľ dozvedel, že sa podieľali na vesselenyho sprisahania, zbavil ich i tohto majetku raz a navždy. Hrad prešiel do rúk kráľovskej komory. Roku 1715 snem rozhodol o tom, že sa zbúra množstvo slovenských panských sídel. Tento osud neobišiel ani Nový Soľnohrad.
Do dnešnej doby sa z hradu zachovali už len ruiny, ktoré miestny ľud nazýva Zbojnícky hrad. Na hrad sa dostanete priamo z Prešova po červenej značke smerom do Ruskej Novej Vsi, odtiaľ pokračujete až prídete pod Zbojnícky hrad. Hrad sa nachádza východne nad obcou Ruská Nová Ves, na strmom mieste zvanom Zámok (661m).
 

Vyberte región