Pred 30 rokmi predniesol Jakeš pamätný prejav o koloch v plote

17.07.2019 Celý región

Bratislava 17. júla (TASR) – Kôl v plote - toto slovné spojenie sa vžilo v súvislosti s niekdajším najvyšším komunistickým predstaviteľom Milošom Jakešom. Zrodilo sa na komunistickom aktíve v Červenom Hrádku, ktorý je dnes súčasťou Plzne. Jakeš tam mal polhodinový prejav, po ktorom odpovedal na otázky účastníkov. Hoci jeho vystúpenie nebolo určené pre verejnosť, záznam z neho unikol a stal sa nielen predmetom vtipov, ale predznamenal blížiaci sa koniec komunistického režimu. Od prejavu generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa (KSČ) uplynie v stredu 17. júla 30 rokov.

"Šlo o videozáznam z aktívu funkcionárov KSČ Západočeského kraja v Červenom Hrádku, ktorý sa rýchlo rozšíril a z ktorého sme sa dozvedali napríklad o tom, že paní Zagorová je milá holka, ale ona a jej podobní 'statisíce, ba i miliony ročně berou', v dôsledku čoho si chudák strýco Jakeš pripadá 'jako kůl v plotě'," spomína na prejav humorista a herec Milan Markovič, ktorý v tom čase pripravoval na pôde Slovenského rozhlasu odvážnu satirickú reláciu Pod pyramídou.

Vo svojich vstupoch sa Jakeš zaoberal poľnohospodárstvom, ale venoval sa tiež kritike iniciatívy Několik vět. Petícia, ktorú spísali predstavitelia československého disentu a ktorej autorom bol scenárista Jiří Křižan, bola prvý raz zverejnená v rádiách Hlas Ameriky a Slobodná Európa 29. júna 1989. Počas celých letných prázdnin pod ňou pribúdali tisícky podpisov. Komunistických predstaviteľov znepokojilo, že sa pod vyhlásenie podpísali nielen disidenti, ale tiež známe umelecké osobnosti, ako napríklad herci Jiří Bartoška, Dana Kolářová, Bolek Polívka, Josef Kemr či Jiří Suchý, a tiež hudobníci Vladimír Merta, Michael Kocáb a Hana Zagorová.

Práve im venoval Jakeš svoju pozornosť v Červenom Hrádku: "Vždyť ty umělci, kteří to podepsali. Žádnej z nás nebere takový platy, prostě, jako berou oni. No já dostávám jednou ročně výpis těch umělců, seznam těch umělců, který dostávají nad těch sto tisíc korun platu, tedy vydělaj si nad sto tisíc korun. No tak řekněme paní Zagorová, je to milá holka, všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere šest set tisíc každý rok. A další. Ne šest set, milion, dva miliony berou, Jandové a jiní, každý rok. Ti náhodou neprotestovali, ale mnozí z těch, kteří se takhle dobře mají, protestovali."

Najviac však verejnosti utkvelo v pamäti Jakešovo vyjadrenie: "...a ne prostě, aby jsme tam byli my sami, jak kůl v plotě..." K úniku prejavu na verejnosť sa neskôr prihlásil technik Československej televízie Petr Smrčka, podľa ktorého bolo už od prvých viet jasné, že "to bude niečo mimoriadne". Prejav nahral a kazetu rozdal kamarátom. Záznam sa dostal až k disidentovi Alexandrovi Vondrovi, ktorý sa postaral, aby sa odvysielal v Slobodnej Európe. Vo verejnosti navodzoval dojem, že komunistický režim nie je až taký pevný ako sa zdalo napríklad pri potláčaní demonštrácií, Markovič však k tomu dodáva: "Predpokladať iba na základe toho, že ten práchnivý režim definitívne skončí, by bolo asi rovnako smelé ako dnes očakávať, že sa na večnosť poberie taký blázon, čo si vymyslí intrigy Georgea Sorosa z 5. avenue v New Yorku alebo čo podoprie podozrenia z útoku na úrad vlády tým, že v kríkoch objavil osem dlažobných kociek."

Petícia Několik vět, ale aj mnohé vtedajšie kultúrne aktivity odrážali zosilnený odpor verejnosti proti komunistickej moci. Hudobník Michael Kocáb v júni 1989 v živom televíznom vystúpení predniesol legendárnu vetu, že "každý národ má takú vládu, akú si zaslúži". Rocková skupina Progres 2 v tom čase pod názvom Progres-Pokrok koncertovala s pásmom, ktoré parodovalo budovateľské piesne. A režim dráždila aj spomínaná Markovičova relácia Pod pyramídou.

V deň, keď vznikol záznam z vystúpenia Miloša Jakeša v Červenom hrádku, ostávali do vypuknutia zmien vo vtedajšom Československu rovné štyri mesiace. Po 17. novembri 1989 zotrval Jakeš vo funkcii už iba týždeň a 7. decembra bol dokonca celkom vylúčený z KSČ.
 
 
 

Vyberte región