Život Prešova
online
online
Pred 200 rokmi sa narodil popredný štúrovec August Horislav Škultéty
07.08.2019 Veľký Krtíš
Veľký
Krtíš/Bratislava 7. august (TASR) – Patrí medzi popredné slovenské
osobnosti 19. storočia, ktoré horlili za sociálne a kultúrne povznesenie
slovenského národa. Svojou pôvodnou tvorbou sa významne zaslúžil
o rozvoj slovenskej literatúry najmä pre deti a mládež. V roku 1846
vydal prvý časopis venovaný deťom Zornička a od roku 1862 bol prvým
správcom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Od narodenia Augusta
Horislava Škultétyho uplynie v stredu 7. augusta 200 rokov.
August Horislav Škultéty sa narodil vo Veľkom Krtíši 7. augusta 1819 v rodine evanjelického farára a učiteľa. Prvé tri roky školskej prípravy dostal od otca vo Veľkom Krtíši. Potom ho ako 9-ročného viedol jeho starší brat Ľudovít na štúdiá do Banskej Štiavnice a Kežmarku.
Spod Tatier zamieril do Bratislavy, kde na evanjelickom lýceu študoval v rokoch 1836-1839 teológiu, filozofiu, históriu, prírodné vedy a filológiu, pričom patril medzi najnadanejších a najaktívnejších študentov. Zachované vysvedčenia hovoria o tom, že August Škultéty bol výborným žiakom a pri záverečnej skúške zvládol všetky predmety na výbornú.
Už v študentských časoch vystupoval rozhodne na obranu slovenského národa i jazyka a patril medzi najaktívnejších členov Spoločnosti česko-slovenskej. Vynikal nielen výrečnosťou, ktorá mu medzi spolužiakmi vyniesla prezývku "slovenský Cicero", ale rovnako bol aj talentovaným básnikom. Ľudovít Štúr rozpoznal jeho básnicky talent a povzbudzoval ho v tvorbe slovami: "Radil bych Tobě, abys se zvláště básnictví oddal a ne na vzorech řeckých a římskych své básně stavěl, ale je z národného našeho života vyvedl."
Na bratislavskom lýceu rýchlo zapadol do Štúrovej družiny. Pri pamätnom výlete štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 slávnostne prijal slovanské meno Horislav a zaviazal sa zasvätiť svoj život buditeľskej, osvetovej i kultúrnej práci.
August Horislav Škultéty nechýbal 11. mája 1848 na stretnutí v Liptovskom Mikuláši, ktorého výsledkom boli Žiadosti slovenského národa. Odpoveďou uhorských vládnucich kruhov na tento akt bolo prenasledovanie slovenských politických dejateľov. Aj Škultéty sa ocitol vo väzení v Plešivci, ale keďže mu nedokázali žiadnu protištátnu činnosť, museli ho prepustiť.
Významný je jeho podiel na rozvoji slovenského školstva a pedagogiky. August Horislav Škultéty bol prvým správcom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré otvorilo svoje brány 16. septembra 1862. Zároveň – až do jeho násilného zatvorenia v roku 1874 – na ňom pôsobil aj ako profesor náboženstva, slovenského jazyka a dejepisu. Poukazoval na to, že dovtedajšie používanie latinčiny a neskôr maďarčiny brzdilo rozvoj vzdelanosti slovenského národa a spôsobovalo mu nenahraditeľné škody. "Preto bolo treba založiť toto slovensko-evanjelické gymnázium, aby sa tu mládež prostriedkom reči slovenskej vzdelávala a pripravovala sa k životu tak, že by v cirkvi evanjelickej a v slovenskom národe v stave bola rozširovať osvetu a vzdelanosť, ktorá nám doteraz chybela a chybí," obhajoval vznik slovenského gymnázia August Horislav Škultéty.
Svojou pôvodnou tvorbou sa významne zaslúžil aj o rozvoj slovenskej literatúry, zvlášť pre deti a mládež. V roku 1846 vydal prvý časopis venovaný deťom Zornička, ktorý sa stal vzorom slovenskej poézie pre deti. "Dávno sme niečo podobné nečítali nielen v našej, ale ani v nemeckej literatúre, ktorá je inak na podobné práce bohatá. Bez tejto Zorničky by nemal byť ani jeden slovenský rodič, ani jeden učiteľ, ani jeden kňaz," podčiarkol význam Zorničky prvý predseda Slovenskej národnej rady a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia v 19. storočí Jozef Miloslav Hurban.
Veľký úspech mali aj zbierky veršov určené deťom a mládeži pod názvom Rečňovanky, ktoré vyšli v rokoch 1850-55. Súbežne pracoval aj na ďalšom veľkolepom diele. Spoločne s Pavlom Dobšinským zozbierali a vydali poklady ľudovej slovesnosti pod názvom Slovenské povesti (1858-1860).
Veľkokrtíšsky národný buditeľ August Horislav Škultéty zomrel vo veku 72 rokov v obci Kraskovo, kde pôsobil ako farár, 21. mája 1892 v náručí svojej dcéry Ľudmily. Ako prejav úcty svojmu najväčšiemu rodákovi bolo 27. februára 1992 jeho menom pomenované námestie v centre Veľkého Krtíša.
August Horislav Škultéty sa narodil vo Veľkom Krtíši 7. augusta 1819 v rodine evanjelického farára a učiteľa. Prvé tri roky školskej prípravy dostal od otca vo Veľkom Krtíši. Potom ho ako 9-ročného viedol jeho starší brat Ľudovít na štúdiá do Banskej Štiavnice a Kežmarku.
Spod Tatier zamieril do Bratislavy, kde na evanjelickom lýceu študoval v rokoch 1836-1839 teológiu, filozofiu, históriu, prírodné vedy a filológiu, pričom patril medzi najnadanejších a najaktívnejších študentov. Zachované vysvedčenia hovoria o tom, že August Škultéty bol výborným žiakom a pri záverečnej skúške zvládol všetky predmety na výbornú.
Už v študentských časoch vystupoval rozhodne na obranu slovenského národa i jazyka a patril medzi najaktívnejších členov Spoločnosti česko-slovenskej. Vynikal nielen výrečnosťou, ktorá mu medzi spolužiakmi vyniesla prezývku "slovenský Cicero", ale rovnako bol aj talentovaným básnikom. Ľudovít Štúr rozpoznal jeho básnicky talent a povzbudzoval ho v tvorbe slovami: "Radil bych Tobě, abys se zvláště básnictví oddal a ne na vzorech řeckých a římskych své básně stavěl, ale je z národného našeho života vyvedl."
Na bratislavskom lýceu rýchlo zapadol do Štúrovej družiny. Pri pamätnom výlete štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 slávnostne prijal slovanské meno Horislav a zaviazal sa zasvätiť svoj život buditeľskej, osvetovej i kultúrnej práci.
August Horislav Škultéty nechýbal 11. mája 1848 na stretnutí v Liptovskom Mikuláši, ktorého výsledkom boli Žiadosti slovenského národa. Odpoveďou uhorských vládnucich kruhov na tento akt bolo prenasledovanie slovenských politických dejateľov. Aj Škultéty sa ocitol vo väzení v Plešivci, ale keďže mu nedokázali žiadnu protištátnu činnosť, museli ho prepustiť.
Významný je jeho podiel na rozvoji slovenského školstva a pedagogiky. August Horislav Škultéty bol prvým správcom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré otvorilo svoje brány 16. septembra 1862. Zároveň – až do jeho násilného zatvorenia v roku 1874 – na ňom pôsobil aj ako profesor náboženstva, slovenského jazyka a dejepisu. Poukazoval na to, že dovtedajšie používanie latinčiny a neskôr maďarčiny brzdilo rozvoj vzdelanosti slovenského národa a spôsobovalo mu nenahraditeľné škody. "Preto bolo treba založiť toto slovensko-evanjelické gymnázium, aby sa tu mládež prostriedkom reči slovenskej vzdelávala a pripravovala sa k životu tak, že by v cirkvi evanjelickej a v slovenskom národe v stave bola rozširovať osvetu a vzdelanosť, ktorá nám doteraz chybela a chybí," obhajoval vznik slovenského gymnázia August Horislav Škultéty.
Svojou pôvodnou tvorbou sa významne zaslúžil aj o rozvoj slovenskej literatúry, zvlášť pre deti a mládež. V roku 1846 vydal prvý časopis venovaný deťom Zornička, ktorý sa stal vzorom slovenskej poézie pre deti. "Dávno sme niečo podobné nečítali nielen v našej, ale ani v nemeckej literatúre, ktorá je inak na podobné práce bohatá. Bez tejto Zorničky by nemal byť ani jeden slovenský rodič, ani jeden učiteľ, ani jeden kňaz," podčiarkol význam Zorničky prvý predseda Slovenskej národnej rady a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia v 19. storočí Jozef Miloslav Hurban.
Veľký úspech mali aj zbierky veršov určené deťom a mládeži pod názvom Rečňovanky, ktoré vyšli v rokoch 1850-55. Súbežne pracoval aj na ďalšom veľkolepom diele. Spoločne s Pavlom Dobšinským zozbierali a vydali poklady ľudovej slovesnosti pod názvom Slovenské povesti (1858-1860).
Veľkokrtíšsky národný buditeľ August Horislav Škultéty zomrel vo veku 72 rokov v obci Kraskovo, kde pôsobil ako farár, 21. mája 1892 v náručí svojej dcéry Ľudmily. Ako prejav úcty svojmu najväčšiemu rodákovi bolo 27. februára 1992 jeho menom pomenované námestie v centre Veľkého Krtíša.
www.ZIVOTPO.sk
