Bratislava/Ružomberok
27. septembra (TASR) - Pápež Ján Pavol II. počas druhej návštevy
Slovenska v roku 1995 v súkromnom rozhovore s prezidentom SR Michalom
Kováčom označil Andreja Hlinku za veľkú osobnosť slovenských dejín. Pre
TASR to povedal bývalý disident a po roku 1989 politik František
Mikloško pri príležitosti 155. výročia narodenia Andreja Hlinku. Stalo
sa tak na ich stretnutí v Primaciálnom paláci v Bratislave.
"Michal Kováč povedal, že pápež začal sám hovoriť o Slovensku a o
slovenských dejinách. V tej súvislosti uviedol, že je presvedčený, že
Andrej Hlinka je veľká osobnosť slovenských dejín," zdôraznil
Miloško, ktorému prezident Kováč tlmočil obsah ich rozhovoru. Od
narodenia kňaza, politika, národovca i publicistu Andreja Hlinku v
piatok 27. septembra uplynie 155 rokov.
Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej, v súčasnosti
mestskej časti Ružomberka. Základné vzdelanie získal vo svojom rodisku.
Vďaka nadaniu a podpore učiteľa Jána Holdoša sa dostal na piaristické
gymnázium v Ružomberku, kde študoval v rokoch 1877-1880. V Ružomberku
pod vplyvom profesora Karola Krčméryho nadobudol národné povedomie.
Zároveň v ňom dozrelo rozhodnutie vydať sa na kňazské povolanie. S tým
odišiel na vyššie gymnázium do Levoče, ktoré absolvoval v rokoch
1881-1883. V roku 1883 ho prijali za klerika diecézneho seminára v
Spišskej Kapitule. V nej vyštudoval teológiu. Vynikal skromnosťou,
zbožnosťou a usilovnosťou. Verejne upozornil na obmedzovanie používania
slovenčiny v seminári, prejavoval slovenské a slovanské cítenie. Kňazskú
vysviacku prijal z rúk spišského biskupa Juraja Császku.
Prvé kaplánske miesto Andreja Hlinku bolo v Zákamennom-Kline na Orave.
Neskôr sa dostal na faru v obci Liptovské Kľačany, odtiaľ do Tvrdošína,
napokon do Troch Sliačov. Sociálnou činnosťou si získal podporu
chudobnejších ľudí. Prejavilo sa to najmä 22. marca 1905, keď ho zvolili
za farára v Ružomberku hlasmi okrajových štvrtí mesta. Usiloval sa
urobiť všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho
a národného povedomia.
Začiatkom decembra 1905 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej
strany (SĽS, neskôr Hlinkova slovenská ľudová strana - HSĽS). Tá prišla s
programom všeobecného a rovného volebného práva, chcela do reálneho
života presadiť národnostný zákon, viedla boj proti úžere a
vysťahovalectvu.
Vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave profesor Róbert Letz pre TASR uviedol: "Andrej
Hlinka sa rozhodol ako kňaz zapojiť do politiky preto, že dobre poznal
neutešené pomery svojich veriacich - sociálnu biedu, nevzdelanosť a
alkoholizmus. Pápež Lev XIII. priamo vyzýval, aby sa kňazi angažovali aj
v sociálnych otázkach, zakladali spolky a vstupovali do politického
života. Hlinka sa necítil ako politik - profesionál, ale ako kňaz, ktorý
sa nechcel nečinne prizerať biede svojich veriacich a širšie národa."
Osobnosť Andreja Hlinku vídí aj František Mikloško v kresťanskom rozmere
politiky. V rámci Európy bola SĽS jediná kresťanská strana a zahŕňala
aj sociálny rozmer. "Keď si zoberieme, že kresťanské strany vznikli
až na troskách autoritatívnych režimov v Taliansku a v Nemecku v roku
1945, tak Hlinka znamenal v rámci európskej politiky niečo naprosto
originálne a išlo to v línii pápeža Leva XIII., že kresťania sa majú
angažovať v politike," konštatoval Mikloško.
Historik Róbert Letz doplnil: "Andrej Hlinka stál doslova pri zrode
Československej republiky. Bol to on, kto v čase černovskej tragédie v
roku 1907 prednášal na Morave a v Čechách o Slovensku. Prebudil záujem
širšej českej verejnosti o Slovensko. Aktivizoval váhavých slovenských
politikov v Martine a na jeho výzvu sa ešte v máji 1918 zhodli, že sú za
vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Zúčastnil sa na
zhromaždení, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa 30. októbra
1918, a ňou sa zástupcovia Slovákov prihlásili k myšlienke
československého štátu."
Hlinka bol spoluzakladateľom a jedným z najväčších akcionárov Ľudovej
banky v Ružomberku, ktorá vznikla v roku 1907, jej správcom sa stal v
roku 1910 a na tomto poste zotrval 23 rokov.
Skonal 16. augusta 1938 v Ružomberku. Po zádušnej svätej omši v Kostole
sv. Ondreja rakvu s Hlinkovými ostatkami uložili do krypty jezuitov na
miestnom cintoríne. Miestom posledného odpočinku Andreja Hlinku sa 31.
októbra 1939 stalo Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku. V marci 1945
bola rakva s telesnými ostatkami Hlinku tajne prevezená na dodnes
neznáme miesto. Rakva bez telesných ostatkov Hlinku bola nájdená v
krypte Dómu sv. Martina v Bratislave.
Dňa 25. apríla 1939 schválil Slovenský snem zákon č. 83/1939 Sl.z.,
podľa ktorého sa Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Táto veta bola
vytesaná do kameňa a umiestnená v budove snemu. Jeho portrét zdobil aj
1000-korunovú slovenskú bankovku vydanú v roku 1993 po osamostatnení
Slovenska. Hlinkove zásluhy ocenili aj poslanci NR SR, ktorí 26. októbra
2007 schválili zákon č. 531/2007 Zb.z o zásluhách Andreja Hlinku o
štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.
Na svätú omšu v Kostole Ružencovej Panny Márie v Černovej, na chrámovú
akadémiu a na spomienkový program pred rodným domom Andreja Hlinku
pozvala farnosť Černová a Občiansky výbor Mestskej časti Černová v
piatok 27. septembra pri príležitosti 155. výročia narodenia Andreja
Hlinku.