Život Prešova
online
online
Pred 150 rokmi sa narodil architekt Michal Milan Harminc
07.10.2019 Bratislava
Kulpin/Bratislava
7. októbra (TASR) - Michal Milan Harminc bol činorodý staviteľ, ktorého
takmer tristo zrealizovaných stavieb zaradilo k najproduktívnejším
stredoeurópskym architektom. Medzi jeho najslávnejšie stavby patria:
Kostol Ružencovej Panny Márie v Černovej, budovy Slovenského národného
múzea v Martine a v Bratislave, Palác Tatra Banky, Hotel Carlton a
Palace v Bratislave. Za jeho najkrajšiu stavbu považujú odborníci
Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci. V pondelok 7. októbra uplynie
150 rokov od narodenia architekta.
Všetky historické Harmincove stavby sú charakteristické originálnou architektonickou formou, premysleným začlenením do konkrétneho miesta v meste a precíznym riešením detailov.
Michal Milan Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra v srbskej Kulpine 7. októbra 1869. Vyučil sa za staviteľa.
Po odchode do Budapešti pôsobil postupne v niekoľkých stavebných a architektonických firmách. Začínal vo firme Neuschloss u staviteľa Jána Nepomuka Bobuľu. U architekta Alberta Schickedanza pracoval v rokoch 1894-1897. V tomto období sa v Budapešti podieľal napríklad na realizácii pamätníka na Námestí hrdinov, postaveného pri príležitosti Miléniového výročia (1896). Už ako 28-ročný si v Budapešti založil v roku 1897 vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu.
Po príchode na Slovensko realizoval väčšinu raných stavieb v Turci, Liptove, na Považí a Orave. Vôbec prvou stavbou, ktorú navrhol na území Slovenska bol evanjelický kostol v Pribyline (1901), o rok neskôr naprojektoval budovu Slovenskej banky v Ružomberku, Základnú školu pre podtatranskú obec Hybe a tiež viacero víl a obytných domov, ovplyvnených secesiou.
V roku 1908 zložil Milan Michal Harminc štátnu staviteľskú skúšku a staviteľský diplom získal za návrh budovy Slovenského národného múzea v Martine (tzv. Staré múzeum).
Najväčším a dodnes najkrajším dielom architekta je podľa odborníkov Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci (1916-1925). Vďaka južnej terasovitej fasáde sa pokladá za jedno z prvých diel predznamenávajúcich modernú architektúru na Slovensku.
V 30. rokoch 20. storočia Harminc projektoval množstvo budov v Bratislave. Líniu tradicionalistickej architektúry, ktorá je zrejmá z väčšiny jeho diel, založenú na klasických vzoroch a dokonalej znalosti staviteľského remesla, prechodne porušil práve v týchto rokoch a priklonil sa k funkcionalizmu. Zlomovými stavbami v tomto smere bol Evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave, postavený v rokoch 1929-1932 a Dom slovenskej ligy s pasážou, spájajúcou Grösslingovu a Dunajskú ulicu v Bratislave.
Dielom projektanta je i budova Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave, ktorá zaujme už svojím zovňajškom. Impozantná stavba, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou nábrežia Dunaja sa nachádza v jednej z najkrajších lokalít slovenskej metropoly.
Medzi oceňované stavby známeho architekta patrí budova bratislavského hotela Carlton, ktorého korene siahajú až do obdobia Márie Terézie. V tom období tu postavili najskôr zájazdový hostinec s názvom K trom zeleným stromom a keď ten o 100 rokov doslúžil, v roku 1846 otvoril svoje brány nový hostinec so zmeneným názvom - U zeleného stromu. Najrozsiahlejšia prestavba hotela sa uskutočnila v rokoch 1925 až 1929, keď architekt Milan Michal Harminc zjednotil objekty hotela nadstavbou ďalších poschodí, jednotiacou fasádou a spoločnou strechou. Kapacitou najväčší hotel v strednej Európe otvoril svoje vynovené brány rovno v ústrety veľkej svetovej hospodárskej kríze.
Pôvodnú stavbu bratislavskej budovy Obchodnej a priemyselnej komory v eklektickom slohu s charakteristickými nárožnými vežičkami podľa návrhu architekta Jozefa Huberta, dokončil v prvej polovici 20. storočia práve Milan Michal Harminc.
Svoj originálny prístup využil aj pri projektovaní honosne vybaveného Bankového paláca Tatra banky, ktorý navrhol v klasicistickom duchu. V priestorovom usporiadaní i dekoráciách však neváhal ani s použitím barokových či secesných prvkov. Symetrické priečelie s dvojicou rizalitov ukončených novoantickými sochami Jána Koniarka nepochybne sprostredkúvalo vážnosť inštitúcie sídliacej v tomto dome, ktorého výstavba prebiehala v rokoch 1922-1925. V súčasnosti v nej sídli Ministerstvo kultúry SR. Pri rekonštrukcii objektu umiestnili do vstupného priestoru pamätnú tabuľu aj architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi.
Staviteľ, ktorý sa zaradil popri Dušanovi Jurkovičovi a Emilovi Bellušovi k najvýznamnejším slovenským architektom, pracoval ešte ako 80-ročný. Zomrel 5. júla 1964 v Bratislave vo veku 94 rokov.
Publikácia historikov architektúry Jany Pohaničovej a Matúša Dullu s názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí (2014) mapuje život a dielo tejto významnej osobnosti.
Všetky historické Harmincove stavby sú charakteristické originálnou architektonickou formou, premysleným začlenením do konkrétneho miesta v meste a precíznym riešením detailov.
Michal Milan Harminc sa narodil v rodine tesárskeho majstra v srbskej Kulpine 7. októbra 1869. Vyučil sa za staviteľa.
Po odchode do Budapešti pôsobil postupne v niekoľkých stavebných a architektonických firmách. Začínal vo firme Neuschloss u staviteľa Jána Nepomuka Bobuľu. U architekta Alberta Schickedanza pracoval v rokoch 1894-1897. V tomto období sa v Budapešti podieľal napríklad na realizácii pamätníka na Námestí hrdinov, postaveného pri príležitosti Miléniového výročia (1896). Už ako 28-ročný si v Budapešti založil v roku 1897 vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu.
Po príchode na Slovensko realizoval väčšinu raných stavieb v Turci, Liptove, na Považí a Orave. Vôbec prvou stavbou, ktorú navrhol na území Slovenska bol evanjelický kostol v Pribyline (1901), o rok neskôr naprojektoval budovu Slovenskej banky v Ružomberku, Základnú školu pre podtatranskú obec Hybe a tiež viacero víl a obytných domov, ovplyvnených secesiou.
V roku 1908 zložil Milan Michal Harminc štátnu staviteľskú skúšku a staviteľský diplom získal za návrh budovy Slovenského národného múzea v Martine (tzv. Staré múzeum).
Najväčším a dodnes najkrajším dielom architekta je podľa odborníkov Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci (1916-1925). Vďaka južnej terasovitej fasáde sa pokladá za jedno z prvých diel predznamenávajúcich modernú architektúru na Slovensku.
V 30. rokoch 20. storočia Harminc projektoval množstvo budov v Bratislave. Líniu tradicionalistickej architektúry, ktorá je zrejmá z väčšiny jeho diel, založenú na klasických vzoroch a dokonalej znalosti staviteľského remesla, prechodne porušil práve v týchto rokoch a priklonil sa k funkcionalizmu. Zlomovými stavbami v tomto smere bol Evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave, postavený v rokoch 1929-1932 a Dom slovenskej ligy s pasážou, spájajúcou Grösslingovu a Dunajskú ulicu v Bratislave.
Dielom projektanta je i budova Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave, ktorá zaujme už svojím zovňajškom. Impozantná stavba, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou nábrežia Dunaja sa nachádza v jednej z najkrajších lokalít slovenskej metropoly.
Medzi oceňované stavby známeho architekta patrí budova bratislavského hotela Carlton, ktorého korene siahajú až do obdobia Márie Terézie. V tom období tu postavili najskôr zájazdový hostinec s názvom K trom zeleným stromom a keď ten o 100 rokov doslúžil, v roku 1846 otvoril svoje brány nový hostinec so zmeneným názvom - U zeleného stromu. Najrozsiahlejšia prestavba hotela sa uskutočnila v rokoch 1925 až 1929, keď architekt Milan Michal Harminc zjednotil objekty hotela nadstavbou ďalších poschodí, jednotiacou fasádou a spoločnou strechou. Kapacitou najväčší hotel v strednej Európe otvoril svoje vynovené brány rovno v ústrety veľkej svetovej hospodárskej kríze.
Pôvodnú stavbu bratislavskej budovy Obchodnej a priemyselnej komory v eklektickom slohu s charakteristickými nárožnými vežičkami podľa návrhu architekta Jozefa Huberta, dokončil v prvej polovici 20. storočia práve Milan Michal Harminc.
Svoj originálny prístup využil aj pri projektovaní honosne vybaveného Bankového paláca Tatra banky, ktorý navrhol v klasicistickom duchu. V priestorovom usporiadaní i dekoráciách však neváhal ani s použitím barokových či secesných prvkov. Symetrické priečelie s dvojicou rizalitov ukončených novoantickými sochami Jána Koniarka nepochybne sprostredkúvalo vážnosť inštitúcie sídliacej v tomto dome, ktorého výstavba prebiehala v rokoch 1922-1925. V súčasnosti v nej sídli Ministerstvo kultúry SR. Pri rekonštrukcii objektu umiestnili do vstupného priestoru pamätnú tabuľu aj architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi.
Staviteľ, ktorý sa zaradil popri Dušanovi Jurkovičovi a Emilovi Bellušovi k najvýznamnejším slovenským architektom, pracoval ešte ako 80-ročný. Zomrel 5. júla 1964 v Bratislave vo veku 94 rokov.
Publikácia historikov architektúry Jany Pohaničovej a Matúša Dullu s názvom Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí (2014) mapuje život a dielo tejto významnej osobnosti.
www.ZIVOTPO.sk
