Alexander I. Karadžordževič sa narodil v Cetinje, hlavnom meste
kniežatstva Čierna Hora, 16. decembra 1888. Bol druhým synom srbského
kráľa Petra I., ktorý presadzoval myšlienku zjednotenia južných
Slovanov. Keďže jeho starší brat Juraj bol nútený vzdať sa následníctva
po tom, čo v záchvate hnevu ubil svojho komorníka, Alexander I. nastúpil
na trón Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov po smrti otca v roku
1921.
Cieľom snáh Alexandra I. bolo zbližovanie Slovanov na Balkáne, za čo
dostal aj prezývku Kráľ zjednotiteľ, krajina sa však postupne menila na
vriaci kotol demonštrácií, stretov s políciou a protestných zhromaždení.
Kráľ Alexander I. si na tróne vyslúžil hlbokú nenávisť najmä Chorvátov,
lebo nechcel uznať ich štát za samostatný a trval na jeho členstve v
Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré v roku 1929 premenoval na
Juhoslovanské kráľovstvo. Skupiny opozície neváhali siahnuť ani po
zbraniach. Išlo najmä o chorvátsku nacionalistickú skupinu Ustaša
(Chorvátska revolučná organizácia) a macedónsku organizáciu VMRO
(Vnútorná macedónska revolučná organizácia).
Z obáv, že sa krajina rozpadne, ako aj s vedomím vplyvu Maďarska
a Talianska a ich expanzívnych snáh nastolil Alexander I. v roku 1929
takzvanú kráľovskú diktatúru. Vyhlásil sa za neobmedzeného vládcu a do
svojich rúk prevzal všetku moc. Rozpustil parlament, zakázal činnosť
politických strán a zrušil ústavu. V atmosfére plnej strachu, politickej
a hospodárskej neistoty a národnostných rozporov bolo jasné, že proti
kráľovi povstala silná opozícia a atentát bol len otázkou času.
Nacionalisti sa naň intenzívne pripravovali.
Za jeho miesto zvolili Marseille. Určené boli tri skupiny teroristov, z
ktorých prvá mala zavraždiť kráľa hneď po príchode do tohto francúzskeho
prístavného mesta. Ak by neuspela, mala nastúpiť druhá s bombovým
útokom, a keby nebola ani tá úspešná, tretia mala zavraždiť kráľa
v Paríži. Atentátnikov vyškolili v Maďarsku a maďarská tajná služba im
dokonca poskytla falošné, československé pasy.
Oficiálna návšteva kráľa Alexandra I. vo Francúzsku sa mala uskutočniť
9. októbra 1934, teda v utorok. Utorok bol pre kráľovskú rodinu
prekliatym dňom. Keďže viacero jeho predkov v tento deň tragicky
zahynulo, Alexander I. prakticky nikdy neriešil štátnické záležitosti
v utorok. Tentoraz ale urobil výnimku, ktorá sa mu stala osudnou.
V čase, keď v Marseille zneli uvítacie salvy z kanónov, informovala
srbská tajná služba kráľa o nepokojoch v meste, o slabých bezpečnostných
opatreniach a o možnom atentáte. Odporúčala mu, aby sa vyhovoril na
chorobu a zrušil prehliadku mesta. So slovami: "Keď to prežijem, budem
žiť 100 rokov," opustil palubu lode. Niekoľko desiatok minút po tom ho
zabili neďaleko prístavu.
Juhoslovanský kráľ Alexander I. a francúzsky minister zahraničných vecí
Louis Barthou sedeli v aute s otvorenou strechou. Kolónu chránil kordón
motorizovaných policajtov a francúzskych dôstojníkov na koňoch. Keď
automobil prichádzal na Canebiere, hlavnú marseilleskú ulicu, atentátnik
pretrhol policajný kordón, vyskočil na schodík auta a o 16.16 h
vystrelil z pištole na kráľa. Panovník bol na mieste mŕtvy. Jeho
posledné slová boli: "Strážte mi Juhosláviu!". Spolu s kráľom sa stal
obeťou atentátu aj minister Louis Barthou. Zomreli tiež dve ženy, ktoré v
dave zasiahli atentátnikove strely.
Neprežil ani vrah, ktorého úderom šable zasiahol a zrazil na zem jeden
člen z kordónu ochrancov. Tam sa na neho vrhli rozzúrení ľudia.
Atentátnik Vlado Černozemski mal pri sebe falošný československý pas na
meno Peter Kleman, dve pištole značky Mauser, dva granáty, kompas a 1700
frankov. Krátko po vražde juhoslovanské úrady oznámili, že za ňou stáli
extrémisti, príslušníci chorvátskej tajnej organizácie Ustaša.
Po atentáte nastúpil na trón syn zavraždeného kráľa Alexandra I.,
11-ročný princ Peter II., preto do jeho plnoletosti vládla
v Juhoslovanskom kráľovstve regentská rada.
Podľa niektorých historických záznamov nacistický vodca Adolf Hitler
počas sledovania záznamu o tejto tragédii získal istotu, že Francúzsko
je slabé, o čom ho mal presvedčiť chaos medzi občanmi a neschopnosť
policajných síl zabrániť atentátu. Zavraždenie Alexandra I. a Louisa
Barthoua v Marseilles bolo predzvesťou blížiacej sa katastrofy.