Pred 90 rokmi sa narodil český filozof, básnik a prozaik Egon Bondy
19.01.2020
Celý región
Praha/Bratislava
19. januára (TASR) - Rozsiahle dielo českého filozofa, básnika,
prozaika, textára a v neposlednom rade marxistu Egona Bondyho púta
pozornosť už niekoľko desaťročí. Mal a dodnes má verných obdivovateľov,
ale zároveň pre svoju kontroverznosť aj mnohých odporcov. Nikoho, kto sa
s jeho textami, básňami, prózami či esejami stretol, však nenechal
chladným. Od narodenia Egona Bondyho, známej postavy českého
undergroundu, ktorý pôsobil aj v Bratislave, uplynie v pondelok 20.
januára 90 rokov.
Egon Bondy, vlastným menom Zbyněk Fišer, sa narodil 20. januára 1930 v
Prahe v rodine prvorepublikového legionára a dôstojníka československej
armády. Napriek tomu sa jeho myslenie a život uberal úplne iným smerom.
Už počas gymnaziálneho štúdia sa zoznámil s filozofiou Karla Marxa,
ktorá mala na neho veľký vplyv až do konca života.
V 17-tich rokoch vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ) a
podieľal sa aj na februárových udalostiach z roku 1948. Zakrátko po
"Víťaznom februári" však pochopil, že jeho vnímanie Marxovho odkazu o
spravodlivo usporiadanej spoločnosti, sa výrazne líši od boľševického
režimu v Československu.
Začiatkom 50. rokov minulého storočia, na protest proti vzrastajúcemu
antisemitizmu v Sovietskom zväze a Československu, si meno Zbyněk Fišer
zmenil na pseudonym Egon Bondy. Pod týmto menom sa postupne stával
známejším vo vtedajších, hlavne neoficiálnych intelektuálnych kruhoch.
Stretával a priatelil sa s českým spisovateľom Bohumilom Hrabalom a
výtvarníkom Vladimírom Boudníkom. Spoločné posedenia v pražských
krčmách, literárno-filozofické debaty a mnohé bohémske epizódy z ich
života pretavil Hrabal do románov ako Něžný barbar, Svatby v domě, Vita
nuova, alebo Proluky. Mnohé v týchto prózach je však len fikcia
vytvorená Hrabalom a Bondy sa vo viacerých vyjadreniach od svojho
literárneho alter ega dištancoval.
V tomto období sa Bondy venoval prevažne písaniu poézie, ktorú označoval ako "totálny realizmus",
ale postupne sa v ňom prebúdzala túžba po filozofickej reflexii sveta.
Diaľkovo vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej
(1957-1961) filozofiu a psychológiu a súčasne pracoval ako nočný
strážnik v pražskom Národnom múzeu.
Originálnosť Bondyho filozofie spočívala v spojení marxizmu s indickou
(budhizmus) a čínskou (taoizmus) filozofiou. Poukázal na to, že niektoré
koncepcie indickej a čínskej filozofie sú vnútorne prepojené s
európskym myslením. Vo filozofických esejach rozpracoval myšlienku
nesubstančnej ontológie a priblížil podobnosť západných, budhistických
či taoistických prístupov k objasneniu štruktúry skutočnosti.
V 60. rokoch minulého storočia napísal viacero filozofických diel ako
napríklad Otázky bytí a existence (1967), Útěcha z ontológie (1967),
alebo monografiu Budha (1968). V 90. rokoch minulého storočia vydal
štyri zväzky Filozofických esejí a šesť zväzkov pod názvom Poznámky k
dějinám filozofie, v ktorých sa venoval indickému, čínskemu, antickému
či stredovekému mysleniu.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia bol známou, aj keď kontroverznou (po
roku 1989 prenikli informácie o jeho spolupráci s ŠtB) postavou
československého undergroundu. Legendárna pražská undergroundová kapela
The Plastic People of the Universe zhudobnila mnohé jeho básne. Napriek
intenzívnym stykom s českým i slovenským disentom, neopustil marxistické
postoje.
Inak tomu nebolo ani po roku 1989. Bondy totiž odmietal akýkoľvek
establishment, ktorý bráni človeku v slobodnom rozvíjaní seba samého.
Slobodu sebarozvoja podľa neho potláča nielen totalitná spoločnosť, ale
aj kapitalistická, ktorá sa vyznačuje negatívnymi prejavmi ako konzum či
globalizácia.
Popri filozofických prácach je autorom rozsiahleho básnického a
prozaického diela, ktoré až do roku 1990 vychádzalo len v samizdatoch.
Kultovými sa stali napríklad romány Invalidní sourozenci (68 Publishers,
Toronto 1981), Sklepní práce (68 Publishers, Toronto 1988), alebo
novely Mníšek (1975), Šaman (1976), Nový věk (1982), ktoré knižne vyšli v
roku 1990.
Po roku 1989 publikoval napríklad kyberpunkový román Cybercomics (1997),
alebo meditatívne ladené prózy Hatto (1994) a Severin (1996). V 90.
rokoch minulého storočia vychádzalo knižne v rôznych vydaniach aj jeho
bohaté básnické dielo.
Začiatkom 90. rokov sa Egon Bondy presťahoval do Bratislavy, čím chcel
prejaviť nesúhlas s rozdelením Československa. Od roku 1995 prednášal
indickú a čínsku filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave. Hlavné mesto Slovenska sa mu zapáčilo do takej miery, že
mu venoval aj niekoľko próz ako Epizoda '96 (1997), Týden v tichém měste
(1998), Údolí (1998).
Spolu so slovenskou sinologičkou Marínou Čarnogurskou sa podieľal na
preklade filozofického odkazu čínskeho majstra Lao-c'a, ktoré knižne
vyšlo v roku 1993 pod názvom O ceste TAO a Jej tvorivej energii TE.
Filozof, básnik, prozaik a marxista Egon Bondy zomrel 9. apríla 2007 v Bratislave.