Pred 90 rokmi sa narodil český filozof, básnik a prozaik Egon Bondy

19.01.2020 Celý región

Praha/Bratislava 19. januára (TASR) - Rozsiahle dielo českého filozofa, básnika, prozaika, textára a v neposlednom rade marxistu Egona Bondyho púta pozornosť už niekoľko desaťročí. Mal a dodnes má verných obdivovateľov, ale zároveň pre svoju kontroverznosť aj mnohých odporcov. Nikoho, kto sa s jeho textami, básňami, prózami či esejami stretol, však nenechal chladným. Od narodenia Egona Bondyho, známej postavy českého undergroundu, ktorý pôsobil aj v Bratislave, uplynie v pondelok 20. januára 90 rokov.

Egon Bondy, vlastným menom Zbyněk Fišer, sa narodil 20. januára 1930 v Prahe v rodine prvorepublikového legionára a dôstojníka československej armády. Napriek tomu sa jeho myslenie a život uberal úplne iným smerom. Už počas gymnaziálneho štúdia sa zoznámil s filozofiou Karla Marxa, ktorá mala na neho veľký vplyv až do konca života.

V 17-tich rokoch vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ) a podieľal sa aj na februárových udalostiach z roku 1948. Zakrátko po "Víťaznom februári" však pochopil, že jeho vnímanie Marxovho odkazu o spravodlivo usporiadanej spoločnosti, sa výrazne líši od boľševického režimu v Československu.

Začiatkom 50. rokov minulého storočia, na protest proti vzrastajúcemu antisemitizmu v Sovietskom zväze a Československu, si meno Zbyněk Fišer zmenil na pseudonym Egon Bondy. Pod týmto menom sa postupne stával známejším vo vtedajších, hlavne neoficiálnych intelektuálnych kruhoch.

Stretával a priatelil sa s českým spisovateľom Bohumilom Hrabalom a výtvarníkom Vladimírom Boudníkom. Spoločné posedenia v pražských krčmách, literárno-filozofické debaty a mnohé bohémske epizódy z ich života pretavil Hrabal do románov ako Něžný barbar, Svatby v domě, Vita nuova, alebo Proluky. Mnohé v týchto prózach je však len fikcia vytvorená Hrabalom a Bondy sa vo viacerých vyjadreniach od svojho literárneho alter ega dištancoval.

V tomto období sa Bondy venoval prevažne písaniu poézie, ktorú označoval ako "totálny realizmus", ale postupne sa v ňom prebúdzala túžba po filozofickej reflexii sveta. Diaľkovo vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (1957-1961) filozofiu a psychológiu a súčasne pracoval ako nočný strážnik v pražskom Národnom múzeu.

Originálnosť Bondyho filozofie spočívala v spojení marxizmu s indickou (budhizmus) a čínskou (taoizmus) filozofiou. Poukázal na to, že niektoré koncepcie indickej a čínskej filozofie sú vnútorne prepojené s európskym myslením. Vo filozofických esejach rozpracoval myšlienku nesubstančnej ontológie a priblížil podobnosť západných, budhistických či taoistických prístupov k objasneniu štruktúry skutočnosti.

V 60. rokoch minulého storočia napísal viacero filozofických diel ako napríklad Otázky bytí a existence (1967), Útěcha z ontológie (1967), alebo monografiu Budha (1968). V 90. rokoch minulého storočia vydal štyri zväzky Filozofických esejí a šesť zväzkov pod názvom Poznámky k dějinám filozofie, v ktorých sa venoval indickému, čínskemu, antickému či stredovekému mysleniu.

Začiatkom 70. rokov 20. storočia bol známou, aj keď kontroverznou (po roku 1989 prenikli informácie o jeho spolupráci s ŠtB) postavou československého undergroundu. Legendárna pražská undergroundová kapela The Plastic People of the Universe zhudobnila mnohé jeho básne. Napriek intenzívnym stykom s českým i slovenským disentom, neopustil marxistické postoje.

Inak tomu nebolo ani po roku 1989. Bondy totiž odmietal akýkoľvek establishment, ktorý bráni človeku v slobodnom rozvíjaní seba samého. Slobodu sebarozvoja podľa neho potláča nielen totalitná spoločnosť, ale aj kapitalistická, ktorá sa vyznačuje negatívnymi prejavmi ako konzum či globalizácia.

Popri filozofických prácach je autorom rozsiahleho básnického a prozaického diela, ktoré až do roku 1990 vychádzalo len v samizdatoch. Kultovými sa stali napríklad romány Invalidní sourozenci (68 Publishers, Toronto 1981), Sklepní práce (68 Publishers, Toronto 1988), alebo novely Mníšek (1975), Šaman (1976), Nový věk (1982), ktoré knižne vyšli v roku 1990.

Po roku 1989 publikoval napríklad kyberpunkový román Cybercomics (1997), alebo meditatívne ladené prózy Hatto (1994) a Severin (1996). V 90. rokoch minulého storočia vychádzalo knižne v rôznych vydaniach aj jeho bohaté básnické dielo.

Začiatkom 90. rokov sa Egon Bondy presťahoval do Bratislavy, čím chcel prejaviť nesúhlas s rozdelením Československa. Od roku 1995 prednášal indickú a čínsku filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavné mesto Slovenska sa mu zapáčilo do takej miery, že mu venoval aj niekoľko próz ako Epizoda '96 (1997), Týden v tichém měste (1998), Údolí (1998).

Spolu so slovenskou sinologičkou Marínou Čarnogurskou sa podieľal na preklade filozofického odkazu čínskeho majstra Lao-c'a, ktoré knižne vyšlo v roku 1993 pod názvom O ceste TAO a Jej tvorivej energii TE.

Filozof, básnik, prozaik a marxista Egon Bondy zomrel 9. apríla 2007 v Bratislave.
 




 

Vyberte región