V Kozárovciach sa hrá divadlo už od prelomu 18. a 19. storočia

Divadelný život sa tu naplno začal rozvíjať po prvej svetovej vojne. Saleziáni z kláštora v Hronskom Beňadiku sa v Kozárovciach venovali práci s mládežou a okrem iného nacvičovali aj divadelné hry. „Samozrejme, že boli s náboženskou tematikou. Je zaujímavé, že spoločne mohli hrať iba ženy alebo iba muži. Predstavenia so zmiešaným obsadením neexistovali. Prvýkrát urobil predstavenie, kde spoločne hrali muži i ženy až Alojz Turanský v roku 1939,“ povedal Mráz.

Dnešný divadelný súbor Hron založili 19. februára 1949 študenti gymnázia s profesorom Milanom Beňjakom a učiteľom Gašparom Švolíkom. Hrávalo v ňom približne 20 až 25 členov. „Boli to hlavne študenti, roľníci, neskôr aj úradníci a ďalší. Tí s divadlom začali. Neskôr jeho činnosť pokračovala, keď na miesto riaditeľa školy nastúpil mladý učiteľ Milan Kováčik, ktorý dlhé roky tento súbor propagoval a viedol,“ uviedol Mráz.

V súčasnosti funguje divadelný súbor Hron v sále kultúrneho domu, ktorý má kapacitu 400 miest. „Premiéry mávame na jeseň, pretože v zime a lete skúšame. Skúšky robíme hlavne v škole, pretože v zime je v 'kulturáku' veľmi chladno a v lete zasa horúco, vtedy býva v sále aj 40 stupňov. Poslednú hru sme cvičili osem mesiacov. V septembri bola premiéra a boli tu štyri predstavenia, ktoré videlo len u nás 1200 divákov,“ skonštatoval Mráz.

V súčasnosti Hron pripravuje v priemere každý druhý rok jednu premiéru. „Takže divadlo u nás žije ako jedno z mála v Levickom okrese. Pripravujeme premiéry a potom s nimi chodíme na zájazdy, aby sme sa ukázali nielen u nás doma, ale všade tam, kde majú záujem,“ povedal Mráz.

Hron má momentálne v repertoári operetu Tie Tatry malebné a bláznivú komédiu Sedem žien na krku. „Obe sú mimoriadne obľúbené a všade, kde sme ich hrali, mali úspech. Dlhé roky spolupracujeme aj s profesionálmi, predovšetkým s hercami Divadla Andreja Bagra (DAB) v Nitre. Pomáhal nám niekdajší riaditeľ DAB Viliam Polónyi, režijne s nami spolupracovali aj Ján Greššo, Anton Živčic, veľmi dobrý vzťah k nášmu divadlo mal aj Jožko Dóczy. Vždy sme u nich našli dvere otvorené, neraz nám pomohli aj s kulisami, s kostýmami alebo dobrou radou,“ pripomenul Mráz.

Ako zdôraznil, sedem desaťročí trvajúca existencia ochotníckeho divadelného súboru je výnimočná, pretože udržať chod neprofesionálneho divadla je mimoriadne náročné. „Ľudia majú svoje zamestnania, starajú sa o rodiny a nájsť si čas na nacvičenie novej hry je neraz veľmi ťažké. Realizácia inscenácie je navyše finančne dosť náročná. Sú potrebné kostýmy, kulisy a ďalšie technické prvky. Našťastie sa nám darí zháňať sponzorov a pomáhajú nám aj naši priatelia. Preto verím, že kozárovské divadlo bude žiť ďalej,“ dodal Mráz.