Divadelný život sa tu naplno začal rozvíjať po prvej svetovej vojne.
Saleziáni z kláštora v Hronskom Beňadiku sa v Kozárovciach venovali
práci s mládežou a okrem iného nacvičovali aj divadelné hry. „Samozrejme,
že boli s náboženskou tematikou. Je zaujímavé, že spoločne mohli hrať
iba ženy alebo iba muži. Predstavenia so zmiešaným obsadením
neexistovali. Prvýkrát urobil predstavenie, kde spoločne hrali muži i
ženy až Alojz Turanský v roku 1939,“ povedal Mráz.
Dnešný divadelný súbor Hron založili 19. februára 1949 študenti gymnázia
s profesorom Milanom Beňjakom a učiteľom Gašparom Švolíkom. Hrávalo v
ňom približne 20 až 25 členov. „Boli to hlavne študenti, roľníci,
neskôr aj úradníci a ďalší. Tí s divadlom začali. Neskôr jeho činnosť
pokračovala, keď na miesto riaditeľa školy nastúpil mladý učiteľ Milan
Kováčik, ktorý dlhé roky tento súbor propagoval a viedol,“ uviedol Mráz.
V súčasnosti funguje divadelný súbor Hron v sále kultúrneho domu, ktorý má kapacitu 400 miest.
„Premiéry mávame na jeseň, pretože v zime a lete skúšame. Skúšky robíme
hlavne v škole, pretože v zime je v 'kulturáku' veľmi chladno a v lete
zasa horúco, vtedy býva v sále aj 40 stupňov. Poslednú hru sme cvičili
osem mesiacov. V septembri bola premiéra a boli tu štyri predstavenia,
ktoré videlo len u nás 1200 divákov,“ skonštatoval Mráz.
V súčasnosti Hron pripravuje v priemere každý druhý rok jednu premiéru. „Takže
divadlo u nás žije ako jedno z mála v Levickom okrese. Pripravujeme
premiéry a potom s nimi chodíme na zájazdy, aby sme sa ukázali nielen u
nás doma, ale všade tam, kde majú záujem,“ povedal Mráz.
Hron má momentálne v repertoári operetu Tie Tatry malebné a bláznivú komédiu Sedem žien na krku. „Obe
sú mimoriadne obľúbené a všade, kde sme ich hrali, mali úspech. Dlhé
roky spolupracujeme aj s profesionálmi, predovšetkým s hercami Divadla
Andreja Bagra (DAB) v Nitre. Pomáhal nám niekdajší riaditeľ DAB Viliam
Polónyi, režijne s nami spolupracovali aj Ján Greššo, Anton Živčic,
veľmi dobrý vzťah k nášmu divadlo mal aj Jožko Dóczy. Vždy sme u nich
našli dvere otvorené, neraz nám pomohli aj s kulisami, s kostýmami alebo
dobrou radou,“ pripomenul Mráz.
Ako zdôraznil, sedem desaťročí trvajúca existencia ochotníckeho
divadelného súboru je výnimočná, pretože udržať chod neprofesionálneho
divadla je mimoriadne náročné. „Ľudia majú svoje zamestnania, starajú
sa o rodiny a nájsť si čas na nacvičenie novej hry je neraz veľmi
ťažké. Realizácia inscenácie je navyše finančne dosť náročná. Sú
potrebné kostýmy, kulisy a ďalšie technické prvky. Našťastie sa nám darí
zháňať sponzorov a pomáhajú nám aj naši priatelia. Preto verím, že
kozárovské divadlo bude žiť ďalej,“ dodal Mráz.