Historik Posch: Dôležítým bodom Jaltskej konferencie bol vznik OSN

03.02.2020 Celý región

Moskva 4. januára (TASR) - Predstavitelia tzv. Veľkej trojky - prezident USA Franklin Delano Roosevelt, predseda vlády Veľkej Británie Winston Churchill a predseda Rady ľudových komisárov Josif Vissarionovič Stalin na konferencii v Jalte rokovali o usporiadaní sveta po druhej svetovej vojne, o Poľsku a o vzniku Organizácie Spojených národov (OSN). Rokovanie o vzniku OSN označil vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) Martin Posch za dôležitý bod, o ktorom sa na Jaltskej konferencii hovorilo. Táto konferencia, známa aj pod názvom Krymská, ktorej krycí názov bol Argonaut, sa konala v dňoch 4.-11. februára 1945.

Na konferencii v Jalte išlo o druhé z troch vrcholných stretnutí predstaviteľov tzv. Veľkej trojky, prvýkrát sa stretli na Teheránskej konferencii (konala sa v dňoch 28. novembra - 1. decembra 1943) a tretíkrát na Postupimskej konferencii (17. júla - 2. augusta 1945).

V spojitosti s OSN historik SAV poukázal na skutočnosť, že o vzniku svetovej organizácie sa hovorilo v lete 1944 v Dumbarton Oaks, diplomatickej štvrti Washingtonu, na úrovni delegácií USA, ZSSR a Veľkej Británie. V Dumbarton Oaks delegácie dospeli k návrhu, ktorý platí dodnes, a týka sa stálych a rotujúcich členov BR OSN, avšak problém pre delegáciu ZSSR nastal v otázke veta. Preto sovietska delegácia prišla s požiadavkou, aby sa problematiku veta vyriešila na stretnutí Veľkej trojky. Aj o práve veta sa rokovalo na Jalte, vysvetlil historik.

Jedným zo základných aspektov, o ktorom predstavitelia tzv. Veľkej trojky rokovali, bolo rozdelenie Nemecka do štyroch povojnových zón - britskej, americkej, sovietskej a na britský tlak bola vytvorená aj francúzska zóna. Briti si totiž pamätali na to, že Veľká Británia bola v spojenectve s Francúzskom do jeho porážky v júni 1940. Ďalším bodom bola demilitarizácia Nemecka v jeho jednotlivých zónach.

Ako upozornil Martin Posch, bola vypracovaná aj Deklarácia o slobodnej Európe, v ktorej sa najvyšší predstavitelia USA, ZSSR a Veľkej Británie dohodli, že po skončení druhej svetovej vojny sa na všetkých oslobodených európskych územiach uskutočnia slobodné voľby. "Vieme, aká bola situácia po roku 1945 v strednej Európe, je teda otázne, do akej miery sa tejto Deklarácie jednotlivé štáty držali, najmä ZSSR. Zároveň však treba povedať, že pozícia ZSSR na rokovaniach v Jalte bola veľmi silná," upozornil historik SAV. "V tom čase jednotky Červenej armády boli takmer štyri roky nasadené v tvrdých bojoch proti nacistickým jednotkám a zároveň sa už nachádzali na nemeckom území a postupne sa približovali k nemeckému hlavnému mestu. Berlínska ofenzíva sa začala v apríli 1945, konferencia v Jalte sa konala vo februári, takže naozaj tam išlo o otázku niekoľkých týždňov, teda Sovietsky zväz mal naozaj silnú vyjednávaciu pozíciu, podstatne silnejšiu ako napríklad Veľká Británia a do istej miery aj ako USA. Preto si Stalin vedel presadiť aj isté výhody, z ktorých ťažil v tom povojnovom usporiadaní sveta. Dodnes je otázne, do akej miery bolo správne, že ich USA a Veľká Británia odsúhlasili, ale zároveň si treba uvedomiť, že treba hodnotiť situáciu podľa dobovej situácie, nie podľa znalostí, ktoré máme z obdobia po druhej svetovej vojny alebo z obdobia studenej vojny," konštatoval Posch.

Za najproblematickejšiu otázku historik označil zmenu hraníc Poľska. ZSSR získal východnú časť poľského územia, pričom rokovaniami v Jalte bol tento územný zisk potvrdený, zatiaľ čo Poľsko dostalo kompenzáciu za túto stratu, a to východné časti Nemecka, takže aj hranice Poľska sa posunuli na západ.

V súvislosti s Jaltskou konferenciou existujú aj mýty, konštatoval historik. Tie vznikli z reálií po druhej svetovej vojne a z reálií studenej vojny. "Z nich napríklad v stredoeurópskom priestore jedným z mýtov je, že sa v Jalte delili nejakým spôsobom sféry vplyvu. Môžeme diskutovať, do akej miery mali predstavitelia Veľkej Británie, USA a ZSSR právo určovať zmeny hraníc, napríklad Poľska, ale nemyslím si, že môžeme en bloc povedať, že jednoducho sa rozdelila stredná Európa, že hranica sféry vplyvu bude na hraniciach Rakúska a odtiaľ na východ to bude sovietska sféra vplyvu a odtiaľ na západ to bude britsko-americko-francúzska sféra vplyvu. To je veľmi zjednodušujúce videnie a dejiny sú hocičo len nie jednoduché. Zároveň si myslím, že takéto jednoduché videnie dejín sníma zodpovednosť z politických elít jednotlivých štátov za to, čo sa deje v ich krajine," zdôraznil.
 

Vyberte región