Pred 50 rokmi Československá televízia odvysielala prvý farebný prenos
13.02.2020
Bratislava
Bratislava
13. februára (TASR) – Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní vo
Vysokých Tatrách pred 50 rokmi znamenali aj medzník v dejinách
Československej televízie. Práve z tohto športového podujatia sa v
piatok 14. februára 1970 uskutočnil prvý priamy farebný prenos. "Prvý
farebný prenos zahlasovala Elena Galanová. Komentovali ho Karol Polák a
Rado Siváček. Centrálnu kameru pre skokanské súťaže mal na starosti
František Trutz. Režisérom bol Henry Herda," povedal pre TASR
emeritný archivár STV-RTVS Milan Antonič. Z oblasti televíznej techniky
sa o začiatok farebného vysielania v Slovenskej televízii zaslúžil najmä
Peter Stahl.
Do výberu technológie farebného vysielania intenzívne zasahovala
ideológia. Väčšina odborníkov v Európe preferovala západonemecký systém
PAL, ale pre socialistický blok bol napokon zvolený francúzsky systém
SECAM, pretože sa preň rozhodli v Sovietskom zväze. Zrejme aj vďaka
osobnej návšteve francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla. Už v období
1965 - 1967 sa s pokusným farebným vysielaním zoznámili poslanci
Národného zhromaždenia (vtedajšieho československého parlamentu). Ukážky
sa uskutočnili aj v nasledujúcom období, napríklad prípravným
vysielaním vo farbe zo Zimných olympijských hier v Grenobli (1968).
Už v júni 1964 bol v Prahe na Petříne zostrojený pokusný vysielač pre
farebnú televíziu. O usporiadaní Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo
Vysokých Tatrách (1970) sa rozhodlo v roku 1967. Hneď začali aj prípravy
na televízne prenosy.
"Farebný prenosový voz zakúpil pre Slovenskú televíziu Slovnaft.
Bratislava si tak mohla zachovať voči Prahe aspoň čiastočnú autonómnosť v
rozhodovaní. Pre potreby prenosu z Vysokých Tatier bol zapožičaný
záznamový farebný voz rakúskej televízie ORF, ktorý sa prepojil s naším
prenosovým vozom, čo umožnilo vytvárať záznamy pre večerné reprízy
prenosov a mal aj 'časovú lupu', zariadenie na spomalené opakovanie
záberov, veľmi vhodné najmä pri skokoch na lyžiach," priblížil Antonič.
Nasadených bolo 16 kamier a v 13 priamych prenosoch sa odvysielalo 25
hodín. Celú akciu zo strany televízie zabezpečovalo 300 technických,
programových a prevádzkových pracovníkov. Zriadené boli samostatné štáby
pre skoky, behy a výrobu denného spravodajstva. Farebne sa odvysielal
úvodný a záverečný ceremoniál a všetky skokanské súťaže.
Milan Antonič.Foto: Archív MA
Prvé prenosy vo farbe však mohol sledovať málokto z vtedajších 750.000
koncesionárov, pretože farebný televízor bol raritou. Pár kusov mali
počas Majstrovstiev sveta 1970 zapožičané niektoré tatranské
interhotely.
"Farebné televízory ešte neboli v predaji. Štát nemal devízy na nákup
farebných obrazoviek a Tesla Orava uviedla na československý trh prvý
farebný televízor až v roku 1973. Pravidelné farebné vysielanie sa
začalo 9. mája 1973, kedy bol vo farbe vysielaný záznam z vojenskej
prehliadky v Moskve. Pri tejto príležitosti uviedli na trh prvý farebný
televízor vyrábaný v Československu v Tesle Nižná na Orave," doplnil Milan Antonič. Prijímač Tesla 4401A Color sa vyrábal v rokoch 1973 – 1976.
Prvá inscenácia zaznamenaná vo farbe bola baletná suita Carmen. Relácia
sa súbežne premiérovo vysielala 15. novembra 1970 na 1. aj 2. programe,
pričom na "dvojke" to bolo vo farbe. V čase, keď sa už rozbehlo
pravidelné farebné vysielanie, predstavoval jeho podiel približne 8
hodín týždenne.
Popri 50. výročí prvého farebného televízneho prenosu tiež uplynulo v
utorok 11. februára už 65 rokov, odkedy Československá televízia
odvysielala vôbec prvý priamy prenos vo svojich dejinách. Aj v tomto
prípade išlo o športové podujatie - hokejový zápas československých
reprezentantov so švédskym mužstvom Leksands IF na pražskej Štvanici.
Majitelia televízorov boli príjemne prekvapení, keď sa večer na
obrazovkách objavil namiesto ohláseného programu titulok: "Prepíname na Zimný štadión v Prahe."
"Divákom určite neprekážalo ani to, že zápas vysielali až od začiatku
druhej tretiny. Československí hokejisti nad švédskymi rivalmi vyhrali
7:2. Hokejový zápas komentovali Vít Holubec a Josef Valchář a hlavným
kameramanom bol Eduard Landisch," uviedol pre TASR Daniel Růžička z Projektu Českej televízie pre historickú a teoretickú analýzu televíznej tvorby.
Československá televízia vtedy vysielala necelé dva roky. "Prenosové
zariadenie umožňovalo prenos zo vzdialenosti desiatich kilometrov od
televízneho vysielača, ktoré bolo umiestnené na Petřínskej rozhľadni.
Prenosový voz vybudovali vo vtedy bežnom autobuse Škoda 706. Televízni
pracovníci mali k dispozícii tri kamery so strihovým pracoviskom, réžiou
a výstupnou kontrolou. Zariadenie navrhli a vyrobili vo vtedajšom
Výskumnom ústave rádiokomunikácií v Prahe - Vokoviciach," doplnil Daniel Růžička.