Alojz Čobej bol známy aj ako textár pre speváčky a spevákov ako Jana
Kocianová, Eva Kostolányiová, Karol Duchoň či Dušan Grúň. Čobej sa
narodil v Stropkove, absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove a
pôsobil na gymnáziu v Banskej Bystrici. Počas jeho pôsobenia na gymnáziu
sa stal aktívny ako autor textov mnohých populárnych piesní. Okrem
textov pre spevákov populárneho prúdu bola výrazná aj jeho spolupráca s
Jurajom Velčovským a jeho orchestrom.
Bol držiteľom mnohých ocenení, akými boli Bystrické zvony, Oravské
minisynkopy, ale aj 1. cena rozhlasovej súťaže Košice '80. Čobej bol
tiež ocenený zvláštnou cenou pri príležitosti Roku dieťaťa 1979, bol aj
autorom Hymny Univerzity Mateja Bela.
Alojz Čobej bol aj autorom viacerých rozhlasových hier a muzikálov z
dielne banskobystrického rozhlasu. Ja musím byť zbojník, Dotkni sa
mramoru, Radostník alebo Anonymný poraz boli niektoré z jeho diel.
Historické témy rozpracoval v hrách Adelka, Dlhá cesta do Ľubochne alebo
Dezertér. Pre deti napísal diela Na zelenej lúke, Vláčik do rozprávky
alebo Tajomstvo starej šperkovnice.
Výber jeho piesní si pripomenie RTVS v Rádiu Regina 6. marca o 23.00 h a
opätovne 8. marca o 21.00 h. Posledné roky svojho života strávil Čobej v
Tomášove.
Prinášame profil Alojza Čobeja
Alojz Čobej sa narodil 7. októbra 1935 v Stropkove. Študoval na
Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej
školy pedagogickej v Prešove. Pôsobil ako stredoškolský pedagóg
slovenského a latinského jazyka na Gymnáziu v Banskej Bystrici.
Vedúcim literárno-dramatickej redakcie štúdia Čs. rozhlasu v Banskej
Bystrici bol od roku 1972. V tom čase začal písať pre spevákov hlavného
prúdu populárnej hudby – Janu Kocianovú, Evu Kostolányiovú, Karola
Duchoňa či Dušana Grúňa, no najmä pre banskobystrických spevákov Vlada
Oravca a Karola Konárika (napísal preňho známy hit Júlia, si čarovná).
Výrazná bola jeho spolupráca s Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. V
tom čase sa popularizoval aj celý rad spevákov vďaka speváckym súťažiam
ako Zlatá ruža Detva a Oravské synkopy v Istebnom, neskôr aj Bystrické
zvony. Jeho skladateľským vzorom bol najmä hudobný skladateľ Ivan
Horváth.
Alojz Čobej písal detské hry a libretá muzikálov - Na zelenej
lúke, 1974; Vláčik do rozprávky, 1975; Princezná je
smutná, 1977; Tajomstvo starej šperkovnice, 1981 a Ako išlo vajce na
vandrovku a ďalšie.
Bol jedným z tvorcov rozhlasovej relácie Maratón, ktorú vysielal košický
rozhlas celých 42 rokov – od roku 1966 až do roku 2008.
Štúdiá Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie a Vydavateľstvo OPUS
mu nahrali viac ako 300 skladieb a 3000 textov. V rokoch 1990 – 2000
pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v
Banskej Bystrici a neskôr ako dramaturg a režisér Rádia Lumen, kde
napísal viac ako 70 rozhlasových hier a spracoval cez 50 poslucháčskych
príbehov s názvom Zo života do života.
Niekoľko rokov pôsobil aj ako organista v kostole sv. Michala Archanjela v Banskej Bystrici – na sídlisku Fončorda.
Alojz Čobej bol držiteľom mnohých ocenení. Spomeňme aspoň niektoré: 1.
Cena Bystrické zvony 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1994, 2. cena
Bystrické zvony 1988, 1. Cena Oravské minisynkopy 1978, 1980, 1981,
1985, 1986, 1987, 1988; 1. cena rozhlasovej súťaže Košice'80. Piesne
skladateľa a textára sa umiestňovali v hudobných súťažiach ako Zlatý
palcát, Takú mi zahraj, Súťaž Polka – Valčík, TV súťaž vyberte si
pesničku. Prémiu Integrácie populárnej a alternatívnej hudby za
textársku tvorbu mu udelili v roku 1995. Cenu Hudobného fondu za
textársku tvorbu dostal Alojz Čobej v roku 1997.
„Tvorba Alojza Čobeja tvorila neodmysliteľnú súčasť takmer 27- ročnej
histórie Rádia Lumen. Množstvo autentických rozhlasových hier, ktoré
vytvoril predovšetkým o svätcoch, má stále vysokú poslucháčsku odozvu", zaspomínala si na výraznú osobnosť konateľka Rádia Lumen Zuzana Szakácsová.