Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil obľúbený český herec Petr Haničinec
15.09.2020 Celý región
Pardubice/Bratislava
15. septembra (TASR) – Český herec Petr Haničinec sa do sŕdc divákov
zapísal ako predstaviteľ kladných úloh najmä vďaka televíznym seriálom
či inscenáciám. Jeho herectvo však bolo oveľa rozmanitejšie –
predovšetkým na javisku stvárňoval zložité postavy súčasného a
klasického divadelného repertoáru, pričom okrem prirodzeného hereckého
talentu bol jeho veľkou devízou robustný zjav, vnútorný temperament a
pevný hlboký hlas. Práve vďaka nemu sa Haničinec úspešne venoval aj
dabingu. Od narodenia Petra Haničinca uplynie v utorok 15. septembra 90
rokov.
Petr Haničinec sa narodil 15. septembra 1930 v Pardubiciach a na želanie svojho otca, poštového úradníka, začal študovať na Učiteľskom ústave v Chrudimi, neskôr pokračoval na gymnáziu v Trutnove. Potom však utiekol z domu a živil sa ako hráč na klavír. Na toto obdobie spomínal slovami: "Keď mi muzika zavoňala, vydržal som cvičiť aj šesť hodín denne a dokonca som často namiesto do školy chodil hrať na klavír ku kamarátovi."
Keď sa však začal Haničinec venovať herectvu, hru na klavíri celkom zanechal. Prihlásil sa na Štátne konzervatórium, ktoré sa počas jeho štúdia (1949-1953) zmenilo na Divadelnú akadémiu múzických umení (DAMU). Jeho pedagógmi boli Miloš Nedbal, Radovan Lukavský či Otomar Krejča.
Po skončení štúdia dostal Haničinec angažmán v pardubickom Východočeskom divadle (1953–1954), v pražskom súbore D 34 (1954–1956) a v Divadle S. K. Neumanna (1956–1962). Najdlhšie počas svojho profesionálneho života pôsobil v Divadle na Vinohradech (1962–1999), napokon bol dva roky hercom Divadla Na Fidlovačce (1999–2001). Venoval sa tiež umeleckému prednesu a práci pre rozhlas.
Na filmovom plátne sa prvý raz objavil v roku 1955 ako vojak v dobrodružnom filme Ztracená stopa režiséra Karla Kachyňu, a tiež ako vidiečan v snímke Z mého života - životopisný príbeh o Bedřichovi Smetanovi nakrútil Václav Krška. Objavil sa vo filmovej podobe známeho Jiráskovho románu Proti všem (Otakar Vávra, 1956) či vo filme Tam na konečné režisérskej dvojice Ján Kadár - Elmar Klos (1957).
Už od 60. rokov sa však Petr Haničinec začal venovať najmä televíznym inscenáciám a seriálom. O nárast jeho popularity sa zaslúžila práve jedna z titulných úloh v normalizačnom seriáli Žena za pultem (1977). Haničinec tu stvárnil tolerantného a dobráckeho nápadníka hlavnej hrdinky, rozvedenej predavačky Anny Holubovej, (Jiřina Švorcová), ktorý si musel trpezlivo získavať priazeň jej detí zafixovaných na predošlého manžela (Josef Langmiler). Práve táto rola zaradila Haničinca do kategórie "sympaťákov" a nejeden divák a najmä diváčka mu vtedy držali palce.
Nasledovali ďalšie diela socialistickej televíznej produkcie v podobe seriálov Inženýrská odysea či Okres na severu. V roku 1980 ho do filmu Kotva u přívozu obsadila režisérka Marie Poledňáková. Dramaticky prepracovanejšiu postavu chovateľa koní si Haničinec zahral v roku 1982 v seriáli Dobrá voda. Takisto ho diváci mohli vidieť v seriáloch Synové a dcery Jakuba Skláře (1986), alebo Cirkus Humberto (1988).
Haničinca preslávili aj detské projekty Jája a Pája, Kubula a Kuba Kubikula, či večerníček Tuláček, ku ktorému nahovoril doprovodné slovo. Objavil sa napríklad vo filme Čas sluhů Ireny Pavláskovej (1989), v seriáloch Dobrodružství kriminalistiky (1991) či Hříchy pro diváky detektivek (1995). O tom, že napriek "škatuľke" dramatického herca nechýbal Haničincovi ani zmysel pre humor, presvedčilo divákov jeho účinkovanie po boku Tomáša Hanáka či Davida Vávru v televíznej recesii Tuzemský konzumní (1993). Naposledy si v roku 1999 zahral v televíznom filme Františka Filipa Ortel nakrútenom podľa prózy Friedricha Dürrenmatta a v roku 2004 sa objavil v seriáli Agentura Puzzle.
Petr Haničinec sa venoval aj dabingu, diváci si ho pamätajú napríklad z historického seriálu Já, Claudius. Najznámejšia postava, ktorej prepožičal svoj hlas, je však vyšetrovateľ Columbo z rovnomenného detektívneho seriálu – hoci neskôr väčšinu dielov nadaboval Dalimil Klapka, keďže Petra Haničinca v tom čase sužovali zdravotné problémy (okrem iného dôsledky vážnej autonehody v decembri 1995 a mozgová príhoda v roku 2001).
Petr Haničinec zomrel po dlhom boji s chorobou 7. novembra 2007 vo svojom dome v Bratroviciach pri Kladne. Herec bol štyrikrát ženatý, má dve deti. Získal titul Zaslúžilého umelca (1985), Cenu Františka Filipovského za celoživotný prínos v dabingu (1996), Krištáľovú ružu za poéziu (1996) a Cenu Senior Prix za celoživotnú prácu (2000).
Petr Haničinec sa narodil 15. septembra 1930 v Pardubiciach a na želanie svojho otca, poštového úradníka, začal študovať na Učiteľskom ústave v Chrudimi, neskôr pokračoval na gymnáziu v Trutnove. Potom však utiekol z domu a živil sa ako hráč na klavír. Na toto obdobie spomínal slovami: "Keď mi muzika zavoňala, vydržal som cvičiť aj šesť hodín denne a dokonca som často namiesto do školy chodil hrať na klavír ku kamarátovi."
Keď sa však začal Haničinec venovať herectvu, hru na klavíri celkom zanechal. Prihlásil sa na Štátne konzervatórium, ktoré sa počas jeho štúdia (1949-1953) zmenilo na Divadelnú akadémiu múzických umení (DAMU). Jeho pedagógmi boli Miloš Nedbal, Radovan Lukavský či Otomar Krejča.
Po skončení štúdia dostal Haničinec angažmán v pardubickom Východočeskom divadle (1953–1954), v pražskom súbore D 34 (1954–1956) a v Divadle S. K. Neumanna (1956–1962). Najdlhšie počas svojho profesionálneho života pôsobil v Divadle na Vinohradech (1962–1999), napokon bol dva roky hercom Divadla Na Fidlovačce (1999–2001). Venoval sa tiež umeleckému prednesu a práci pre rozhlas.
Na filmovom plátne sa prvý raz objavil v roku 1955 ako vojak v dobrodružnom filme Ztracená stopa režiséra Karla Kachyňu, a tiež ako vidiečan v snímke Z mého života - životopisný príbeh o Bedřichovi Smetanovi nakrútil Václav Krška. Objavil sa vo filmovej podobe známeho Jiráskovho románu Proti všem (Otakar Vávra, 1956) či vo filme Tam na konečné režisérskej dvojice Ján Kadár - Elmar Klos (1957).
Už od 60. rokov sa však Petr Haničinec začal venovať najmä televíznym inscenáciám a seriálom. O nárast jeho popularity sa zaslúžila práve jedna z titulných úloh v normalizačnom seriáli Žena za pultem (1977). Haničinec tu stvárnil tolerantného a dobráckeho nápadníka hlavnej hrdinky, rozvedenej predavačky Anny Holubovej, (Jiřina Švorcová), ktorý si musel trpezlivo získavať priazeň jej detí zafixovaných na predošlého manžela (Josef Langmiler). Práve táto rola zaradila Haničinca do kategórie "sympaťákov" a nejeden divák a najmä diváčka mu vtedy držali palce.
Nasledovali ďalšie diela socialistickej televíznej produkcie v podobe seriálov Inženýrská odysea či Okres na severu. V roku 1980 ho do filmu Kotva u přívozu obsadila režisérka Marie Poledňáková. Dramaticky prepracovanejšiu postavu chovateľa koní si Haničinec zahral v roku 1982 v seriáli Dobrá voda. Takisto ho diváci mohli vidieť v seriáloch Synové a dcery Jakuba Skláře (1986), alebo Cirkus Humberto (1988).
Haničinca preslávili aj detské projekty Jája a Pája, Kubula a Kuba Kubikula, či večerníček Tuláček, ku ktorému nahovoril doprovodné slovo. Objavil sa napríklad vo filme Čas sluhů Ireny Pavláskovej (1989), v seriáloch Dobrodružství kriminalistiky (1991) či Hříchy pro diváky detektivek (1995). O tom, že napriek "škatuľke" dramatického herca nechýbal Haničincovi ani zmysel pre humor, presvedčilo divákov jeho účinkovanie po boku Tomáša Hanáka či Davida Vávru v televíznej recesii Tuzemský konzumní (1993). Naposledy si v roku 1999 zahral v televíznom filme Františka Filipa Ortel nakrútenom podľa prózy Friedricha Dürrenmatta a v roku 2004 sa objavil v seriáli Agentura Puzzle.
Petr Haničinec sa venoval aj dabingu, diváci si ho pamätajú napríklad z historického seriálu Já, Claudius. Najznámejšia postava, ktorej prepožičal svoj hlas, je však vyšetrovateľ Columbo z rovnomenného detektívneho seriálu – hoci neskôr väčšinu dielov nadaboval Dalimil Klapka, keďže Petra Haničinca v tom čase sužovali zdravotné problémy (okrem iného dôsledky vážnej autonehody v decembri 1995 a mozgová príhoda v roku 2001).
Petr Haničinec zomrel po dlhom boji s chorobou 7. novembra 2007 vo svojom dome v Bratroviciach pri Kladne. Herec bol štyrikrát ženatý, má dve deti. Získal titul Zaslúžilého umelca (1985), Cenu Františka Filipovského za celoživotný prínos v dabingu (1996), Krištáľovú ružu za poéziu (1996) a Cenu Senior Prix za celoživotnú prácu (2000).
www.ZIVOTPO.sk
