Vo svojich dielach Stasiuk analyzuje nielen svoj vzťah k zložitej
realite sveta, ešte stále rozdeleného na nemej rozvinutý Východ a
moderný Západ. Hrdinami jeho próz sú aj "obyčajní" ľudia čeliaci
problémom tohto rozdelenia.
Andrzej Stasiuk sa narodil 25. septembra 1960 vo Varšave. Dospievanie
budúceho oceňovaného spisovateľa, ktorý zaznamenal úspech aj za
hranicami Poľska, sa vyznačovalo rebelantstvom. Pre rôzne disciplinárne
prehrešky nedokončil strednú školu a ako mladík sa zapojil do
pacifistického hnutia a umeleckého (bohémskeho) varšavského života.
Jeho odmietavý postoj k vojne vyústil do dezercie z armády počas
povinnej vojenskej služby. Za útek z armády bol odsúdený a rok a pol si
odsedel vo väzení. Po prepustení v roku 1987 opustil Varšavu a usadil sa
v obci Wolowiec v Nízkych Beskydách na slovensko-poľských hraniciach,
kde v roku 1996 založil so svojou manželkou dnes už prestížne
vydavateľstvo Czarne.
Knižne debutoval začiatkom 90. rokov minulého storočia prózou Mury
Hebronu (1992), v ktorej opísal svoje zážitky z väzenia. Po básnickej
zbierke Wiersze miłosne i nie (Milostné básne a nie, 1994) nasledoval
román Biały kruk (Biela vrana, 1995).
V roku 1995 vydal úspešnú zbierku poviedok Haličské poviedky (Opowieści
galicyjskie), ktoré vyšli v roku 2008 v slovenskom preklade. Príbehy
obyčajných ľudí špecifického podduklianskeho kraja, sa stali aj
predlohou poľsko-česko-slovenského koprodukčného filmu Jahodové víno
(Wino truskawkowe) režiséra Dariusza Jabłońského. Očarenie
podduklianskym regiónom opísal Stasiuk tiež v knihe Dukla z roku 1997 (v
slovenčine v roku 2004).
Autobiografiu v prozaicko-literárnom prevedení predviedol v knihe Jak
zostałem pisarzem - Próba autobiografii intelektualnej (Ako som sa stal
spisovateľom - Pokus o intelektuálnu autobiografiu, 1998).
Ako výborný esejista sa predstavil knihou Moja Europa. Dwa eseje o
Europie zwanej Środkową (Moja Európa. Dve eseje o Európe zvanej Stredná,
2000).
Za knihu Jadąc do Babadag (Cestou do Bagdadu, 2004) získal v roku 2005 najvýznamnejšiu poľskú literárnu cenu Niké.
Cestopisný ráz má aj román Taksim (2009, v slovenčine 2011), ktorý je
príbehom poľských obchodníkov, životných stroskotancov, Pawła a Władka.
Tí na starej dodávke brázdia východnú a južnú hranicu Poľska, aby
predávali obnosené oblečenie, ktoré sami pohŕdavo volajú smeťami.
Tiež román Wschód (Východ, 2014, v slovenčine vyšiel v roku 2015) je
putovaním periférnymi končinami Ruska, mongolskou stepou či ujgurskými
oblasťami Číny. Na pozadí tejto cesty Stasiuk spomína nielen na detstvo,
ale vracia sa až k vojnovým zážitkom svojich prarodičov. Kniha bola
nominovaná na cenu Niké a v roku 2015 získala ocenenie mesta Varšava.
Popri písaní kníh a vydavateľskej činnosti sa Andrzej Stasiuk venuje aj
písaniu fejtónov, ktoré vychádzajú v periodikách ako napríklad Gazeta
Wyborcza či Frankfurter Allgemeine Zeitung.