Juraj Stern je známy nielen vďaka svojej odbornej a pedagogickej
činnosti, ale aj pevnými občianskymi postojmi. Prezident Andrej Kiska ho
15. marca 2017 vymenoval do funkcie rektora Paneurópskej vysokej školy.
Profesor Juraj Stern sa v sobotu 17. októbra dožíva 80 rokov.
Juraj Stern sa narodil 17. októbra 1940 v Bratislave. Krátko po jeho
narodení utiekla rodina Sternovcov do Michaloviec. Otec Juraja Sterna
mal byť deportovaný do koncentračného tábora, no dva razy sa mu podarilo
utiecť zo zberného miesta. Rodina sa potom až do konca vojny skrývala v
Hlohovci u Michala Zelenaya.
"Schoval nás do maštale. Bol som tam asi dva týždne alebo možno aj
viac, schovaný vo válove. Predstavte si štvorročné decko, ktoré
pochopilo, že nesmie kričať, nesmie vyjsť von, nesmie plakať, nesmie
nikoho volať. Slovom: musí byť absolútne ticho. Jedine keď prišiel pán
Zelenay alebo jeho manželka Borka podojiť kravu, tak vtedy som sa mohol s
nimi trochu porozprávať," popisoval svoje detstvo Juraj Stern v
rámci projektu Príbehy 20. storočia. Ako dodal, Zelenayovci za svoju
pomoc nikdy nechceli peniaze.
V roku 1958 Juraj Stern zmaturoval na Jedenásťročnej strednej škole, ale
kvôli tzv. buržoáznemu pôvodu nedostal odporúčanie na ďalšie štúdium.
Vyučil sa za strojového sadzača, ukončil aj grafickú školu a rok
pracoval v Polygrafických závodoch v Bratislave. Z tohto pracovného
zaradenia nebolo možné ísť študovať humanitné vedy, preto sa rozhodol
pre štúdium na Fakulte odvetvových ekonomík Vysokej školy ekonomickej
(VŠE) v Bratislave. Štúdium absolvoval v roku 1966 a vrátil sa ako
ekonóm do bratislavských Polygrafických závodov. Po dvoch rokoch odišiel
na VŠE, kde nastúpil ako pedagóg na Katedru organizácie a riadenia
výroby.
Potom ako odmietol sovietsku inváziu v auguste 1968, sa jeho
profesionálny rast na dlhší čas pribrzdil. Novú šancu mu opäť poskytli
spoločenské zmeny po Novembri '89. V rokoch 1990-1991 pôsobil vo funkcii
prodekana pre zahraničné styky a v roku 1993 sa stal prorektorom pre tú
istú oblasť. V rokoch 1994 - 2000 bol rektorom Ekonomickej univerzity
(EU) v Bratislave. Dva roky bol tiež prezidentom Slovenskej rektorskej
konferencie (SRK).
Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov, prednášal v Nemecku,
Rakúsku, USA, Maďarsku a mnohých ďalších krajinách. Zúčastnil sa na
dvoch svetových ekonomických fórach v Crans Montane (Švajčiarsko) a
Salzburgu (Rakúsko). Zároveň pomáhal študentom, aby mali možnosť
vzdelávať sa na vysokých školách v zahraničí.
Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Centrum európskych
štúdií. Stal sa členom vedeckých rád viacerých vysokých škôl (Univerzita
Komenského v Bratislave, Ekonomická univerzita v Bratislave, Masarykova
univerzita v Brne). Od roku 2000 zastával post predsedu Správnej rady
Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). Z jeho iniciatívy
sa uskutočnilo niekoľko seminárov na tému integrácie Slovenska do
európskych a transatlantických štruktúr. Od roku 2017 je Juraj Stern
rektorom Paneurópskej vysokej školy.
Juraj Stern je nositeľom viacerých ocenení. Univerzita v Budapešti mu
udelila v roku 1997 čestný doktorát. Je držiteľom prestížnej
Stredoeurópskej ceny, ktorú udeľuje Rakúsky inštitút, nositeľom ceny
primátora hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2000. Slovenská akadémia
vied (SAV) mu udelila vyznamenanie za ojedinelú zásluhu pri podpore
vedeckého vzdelávania. V roku 2001 ho prezident Rakúskej republiky na
základe rozhodnutia rakúskej vlády vyznamenal Dvojitým krížom za zásluhy
rozvoja vedy a umenia, čo je najvyššie štátne vyznamenanie, ktoré
udeľuje Rakúsko cudzím štátnym príslušníkom.
V roku 2002 mu prezident SR na návrh vlády udelil štátne vyznamenanie
Pribinov kríž II. triedy. Z rúk podpredsedníčky vlády Márie Kadlečíkovej
si prevzal v septembri 2002 pamätnú medailu M. R. Štefánika za prínos v
oblasti európskej integrácie. V roku 2003 dostal od nemeckého
prezidenta Kríž za zásluhy a francúzsky prezident ho vymenoval za
Rytiera národného rádu.
Juraj Stern nominoval záchrancov svojej rodiny Michala a Barboru
Zelenayových z Hlohovca na ocenenie Spravodliví medzi národmi. Išlo o
náročný proces, ktorý trval tri roky a sprevádzali ho podrobné rozhovory
o čase, keď sa jeho rodina skrývala pred nacistickým besnením. Napokon
21. augusta 2009 prevzala toto ocenenie dcéra Michala a Barbory
Zelenayových Mária Ševčíková.