"Očenáš patrí ku skupinke skladateľov, ktorých základnou orientáciou
bol príklon k slovenskej ľudovej hudobnosti ako trvalému a obohacujúcemu
zdroju tvorby. Hudobné cítenie skladateľa, formované od detstva ľudovou
hudobnosťou sa prejavilo aj v množstve úprav slovenských ľudových
piesní z rodného prostredia a iných regiónov," napísal o tvorbe Andreja Očenáša muzikológ a publicista Michal Palovčík.
Andrej Očenáš sa narodil 8. januára 1911 v Selciach neďaleko Banskej
Bystrice v rodine tesára. Otec, hudobný samouk, viedol svoje deti
odmalička k hudbe. Andrej Očenáš už v detskom veku zvládol hru na
dychové nástroje a hrával v skupine Selčianski trubači, ktorú založil
jeho otec. Po ukončení štúdia na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici
v roku 1929, absolvoval v roku 1937 Hudobnú a dramatickú akadémiu
v Bratislave, kde študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa a klavír u
Eugena Suchoňa. Ďalšie hudobné vzdelanie nadobudol na Majstrovskej škole
pražského konzervatória v triede Vítězslava Nováka.
Ako učiteľ pôsobil v Medzibrode a v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 1939 až
1950 pracoval v Československom rozhlase v Bratislave. Potom bol
riaditeľom Štátneho konzervatória, ale do rozhlasu sa o štyri roky
vrátil. Popri práci v rozhlase sa istý čas venoval aj dirigovaniu
Spevokolu bratislavských učiteľov, bol zbormajstrom Akademického
speváckeho združenia a viedol spevokol Mlaď. Počas práce v rozhlase
pochodil celé Pohronie, severné Slovensko, Záhorie i južné Slovensko
a zozbieraný notový materiál a texty, ktoré sa stali základom pre
hudobný archív rozhlasu. Od roku 1972 pôsobil ako pedagóg na
bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Inšpiráciu pre svoju tvorbu Očenáš čerpal z národných tradícií, najmä stredoslovenského folklóru. "Moja
domovina mi znie spomienkami z detstva, dotykmi slovenskej prírody
i neustálym kontaktom s rodným krajom. Všetky miesta, ku ktorým sa rád
vraciam, sú pre mňa neustálym prameňom obohacovania, prehlbovania
a získavania vzácneho pocitu, ktorý možno pomenovať šťastím. Už
s materinským mliekom som vdychoval vôňu slovenskej zeme, vstrebával jej
zvuky spolu s uspávankami," vravieval Andrej Očenáš.
Lásku k ľudovej piesni, zvykom a tradíciám odrážajú mnohé jeho diela,
ktoré po sebe zanechal - Povesti o rodnom kraji, cyklus symfonických
obrazov Môjmu národu, Symfonietta pre veľký orchester, Oratórium na
poéziu Pavla Országha Hviezdoslava a ďalšie.
V roku 1954 napísal pôvodný balet Vrchárska pieseň, z roku 1969 je
javisková symfónia Román o ruži, ktorú uviedol balet Štátneho divadla
(ŠD) v Košiciach v roku 1975. Je tiež autorom mnohých úprav ľudových
piesní.
Hudobný skladateľ Andrej Očenáš zomrel 8. apríla 1995 v Bratislave vo veku 84 rokov.