Pred 110 rokmi sa narodil hudobný skladateľ Andrej Očenáš

08.01.2021 Banská Bystrica

Selce/Bratislava 8. januára (TASR) - Hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg Andrej Očenáš patril k výrazným osobnostiam slovenskej kultúry. Bol priekopníkom slovenskej hudobnej moderny a zakladateľom hudobného archívu Československého rozhlasu v Bratislave. V piatok 8. januára uplynie 110 rokov od jeho narodenia.

"Očenáš patrí ku skupinke skladateľov, ktorých základnou orientáciou bol príklon k slovenskej ľudovej hudobnosti ako trvalému a obohacujúcemu zdroju tvorby. Hudobné cítenie skladateľa, formované od detstva ľudovou hudobnosťou sa prejavilo aj v množstve úprav slovenských ľudových piesní z rodného prostredia a iných regiónov," napísal o tvorbe Andreja Očenáša muzikológ a publicista Michal Palovčík.

Andrej Očenáš sa narodil 8. januára 1911 v Selciach neďaleko Banskej Bystrice v rodine tesára. Otec, hudobný samouk, viedol svoje deti odmalička k hudbe. Andrej Očenáš už v detskom veku zvládol hru na dychové nástroje a hrával v skupine Selčianski trubači, ktorú založil jeho otec. Po ukončení štúdia na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici v roku 1929, absolvoval v roku 1937 Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde študoval kompozíciu u Alexandra Moyzesa a klavír u Eugena Suchoňa. Ďalšie hudobné vzdelanie nadobudol na Majstrovskej škole pražského konzervatória v triede Vítězslava Nováka.

Ako učiteľ pôsobil v Medzibrode a v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 1939 až 1950 pracoval v Československom rozhlase v Bratislave. Potom bol riaditeľom Štátneho konzervatória, ale do rozhlasu sa o štyri roky vrátil. Popri práci v rozhlase sa istý čas venoval aj dirigovaniu Spevokolu bratislavských učiteľov, bol zbormajstrom Akademického speváckeho združenia a viedol spevokol Mlaď. Počas práce v rozhlase pochodil celé Pohronie, severné Slovensko, Záhorie i južné Slovensko a zozbieraný notový materiál a texty, ktoré sa stali základom pre hudobný archív rozhlasu. Od roku 1972 pôsobil ako pedagóg na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).

Inšpiráciu pre svoju tvorbu Očenáš čerpal z národných tradícií, najmä stredoslovenského folklóru. "Moja domovina mi znie spomienkami z detstva, dotykmi slovenskej prírody i neustálym kontaktom s rodným krajom. Všetky miesta, ku ktorým sa rád vraciam, sú pre mňa neustálym prameňom obohacovania, prehlbovania a získavania vzácneho pocitu, ktorý možno pomenovať šťastím. Už s materinským mliekom som vdychoval vôňu slovenskej zeme, vstrebával jej zvuky spolu s uspávankami," vravieval Andrej Očenáš.

Lásku k ľudovej piesni, zvykom a tradíciám odrážajú mnohé jeho diela, ktoré po sebe zanechal - Povesti o rodnom kraji, cyklus symfonických obrazov Môjmu národu, Symfonietta pre veľký orchester, Oratórium na poéziu Pavla Országha Hviezdoslava a ďalšie.

V roku 1954 napísal pôvodný balet Vrchárska pieseň, z roku 1969 je javisková symfónia Román o ruži, ktorú uviedol balet Štátneho divadla (ŠD) v Košiciach v roku 1975. Je tiež autorom mnohých úprav ľudových piesní.

Hudobný skladateľ Andrej Očenáš zomrel 8. apríla 1995 v Bratislave vo veku 84 rokov.
 

Vyberte región