Pôsobil ako zvukový majster, neskôr ako hudobný režisér v bratislavskom
štúdiu Čs. rozhlasu, kde zažil aj postupný rozvoj nahrávacej techniky,
od nedokonalých prístrojov, ktoré boli v prevádzke len krátko, až po
prístroje a záznamovú techniku, ktorá sa využívala desiatky rokov. Bol
známy ako precízny a prísny režisér kladúci dôraz nielen na hudobnú, ale
aj intonačnú zložku.
Stál pri dôležitých nahrávkach generácie speváčky Gabriely Hermelyovej,
spolupodieľal sa na formovaní celkového zvuku nahrávok Tanečného
orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Bol obhajcom bigbítovej éry
populárnej hudby, nahrával Prúdy, Beatmenov i Collegium Musicum. V 70.
rokoch minulého storočia sa aj vďaka nemu dostali do povedomia nahrávky
Evy Kostolányiovej, Jany Kocianovej, Karola Duchoňa či Marcely
Laiferovej. Stál tiež pri etablovaní sa ďalších hudobných zoskupení v
rozhlasovom vysielaní, napríklad skupiny Modus.
Spolupodieľal sa aj na formovaní operných nahrávok, na pôde
bratislavského rozhlasu pripravil napríklad opery Krútňava, Svätopluk či
Rozsudok, zo svetového repertoáru to bola napríklad Bohéma.
Spolupracoval s bratislavskou aj pražskou televíziou. Neskôr
spolupracoval najmä na nahrávaní repertoára klasickej hudby (opier,
komornej a symfonickej hudby), popri tom sa venoval aj žánru populárnej
hudby. Spolupracoval napríklad aj s hercom a režisérom Ivanom Krajíčkom.
"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí hudobného režiséra Leoša
Komárka. Nezmazateľne sa zapísal do histórie Slovenského rozhlasu v
podobe veľkého množstva vynikajúcich hudobných nahrávok vo všetkých
hudobných žánroch," uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.