Vedci z Tatier majú za sebou viacero úspechov, vedúci stelárneho
oddelenia Theodor Pribulla priblížil, že jedným z nich je objavenie
exoplanéty s malým ďalekohľadom. Vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty
Marián Jakubík dodal, že ich cieľom je skúmať objekty potenciálne
nebezpečné pre Zem. "V prípade asteroidov ide o to, aby sme ich
objavili dostatočne včas, prepočítali a spresnili ich dráhu a následne
vyhodnotili, či budú v možnej v kolízii so Zemou alebo nie," objasnil.
Predseda SAV Pavol Šajgalík uviedol, že vedci z Tatier okrem iného
naučili slovenskú spoločnosť rozlišovať medzi astronómiou a astrológiou.
"Ľudia vďaka tomu získavajú racionálny pohľad na svet okolo nás a na
vesmír. Pracovníci ústavu zároveň motivujú mnohých mladých ľudí, aby sa
venovali technickým a prírodovedným smerom, ktoré sú v súčasnosti veľmi
dôležité. S príchodom umelej inteligencie sa ukazuje, že Slovensko
nedisponuje dostatočným množstvom mladých ľudí, ktorí by sa do takýchto
procesov vedeli zapojiť," skonštatoval Šajgalík. Vyzdvihol najmä
ťažiskový výskum slnka v Tatrách a tiež fakt, že AÚ sa stal súčasťou
konzorcia, ktoré chce presvedčiť Európsku komisiu, aby investovala do
veľkého slnečného teleskopu.
Štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Michal
Fedák upozornil, že takmer polovica prác AÚ vyhodnotených expertmi bola
zaradených do triedy svetovej alebo významnej medzinárodnej kvality. "Budovať
takúto inštitúciu aj naďalej sa nám zdá logické a pre krajinu
nenahraditeľné. Všetky technológie využívané vo svete sú citlivé na
slnečné elektromagnetické výboje. Európsky solárny teleskop je preto
jedným z veľmi dôležitých krokov na zachovanie nezávislosti v
bezpečnosti Európy i Slovenska, a to najmä v súvislosti s aktuálnou
geopolitickou situáciou," skonštatoval Fedák. V najbližších rokoch
by sa podľa neho malo na základe nastaveného systému zásadne zvýšiť
financovanie vedy aj vysokého školstva. Cieľom je dosiahnuť 1,2 percenta
HDP na výskum a vývoj, čo je aktuálny priemer Európskej únie.
Profesionálne pozorovanie spojené s ručným zakresľovaním slnečných škvŕn
spustili na Skalnatom plese 19. septembra 1943. Najvýznamnejším
prístrojom, ktorý sa v observatóriu nachádza, je najväčší ďalekohľad v
strednej Európe s priemerom hlavného zrkadla 1,3 metra. Spolu s ďalším
menším ďalekohľadom skúmajú medziplanetárnu hmotu, ako kométy a
planétky, premenné hviezdy a najnovšie aj exoplanéty.