Dnešnou Kvetnou nedeľou sa pre väčšinu kresťanov začína Veľký týždeň

28.03.2010 Celý región

Bratislava 28. marca (TASR) - Dnešná posledná, šiesta pôstna nedeľa, známa pod názvom Kvetná alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa.
Pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania na celom svete slávia triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. I keď mu zástupy pri príchode volali na slávu, už o niekoľko dní žiadali jeho ukrižovanie.

Pôvodný názov Kvetnej nedele je Palmarum, čiže nedeľa paliem, čo súvisí s tým, že keď zástupy v Jeruzaleme vítali Ježiša, hádzali mu pod nohy palmové ratolesti. Vo svete je zvykom na Kvetnú nedeľu posväcovať palmové listy, kvety a zelené ratolesti. V podmienkach Slovenska sa v katolíckych kostoloch zachováva tradícia posväcovania vŕbových ratolestí, nazývaných bahniatka alebo maňušky. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Kňazi posväcujú aj bahniatka, ktoré si dnes do kostolov prinášajú veriaci a potom si ich doma zakladajú za obrazy, zapichujú do trámov, alebo dávajú do vázy. V minulosti ich na vidieku dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, počas ktorej sa prednášajú Pašie - časť evanjelia, ktoré opisuje Pánovo utrpenie a umučenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu ráno počas utierne po čítaní Evanjelia. Vo Východnej cirkvi sa však nečítajú Pašie, ako je to v Latinskej cirkvi (rímskokatolíckej).

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku sa na Kvetnú nedeľu konajú pašiové služby Božie, nie je však zvykom posväcovať ratolesti.

Hlavnou myšlienkou dnes sa začínajúceho Veľkého alebo Svätého týždňa je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z čoho je názov Veľkonočné trojdnie. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom, ktorý je spomienkou na utrpenie a smrť Ježiša Krista a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, kedy si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.

Tentoraz po štyroch rokoch slávia Veľkonočnú nedeľu v rovnakom termíne ako ostatní kresťania - 4. apríla - aj veriaci pravoslávnej cirkvi, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom.
 

Vyberte región