Kresťania oslávia tento týždeň najvýznamnejšie cirkevné sviatky

28.03.2010 Celý región

Bratislava 28. marca (TASR) - Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších kresťanských cirkví vstúpili dnešnou Kvetnou nedeľou do Veľkého alebo Svätého týždňa, v ktorom oslávia najstaršie a najvýznamnejšie sviatky ...
Pripomenú si umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. V tomto roku aj veriaci pravoslávnej cirkvi, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, oslávia Veľkonočnú nedeľu 4. apríla, teda v rovnakom termíne ako ostatní kresťania.

Veľká noc sa slávi na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Termín tohto sviatku je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla.

Rímskokatolícka cirkev slávi vo Veľkom či Svätom týždni tajomstvá spásy, ktoré Ježiš Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života. Súčasťou Veľkého týždňa je Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer omšou na pamiatku Pánovej večere, pokračuje Veľkým piatkom utrpenia a smrti Pána a na Bielu sobotu vrcholí veľkonočnou vigíliou v neskorých večerných hodinách a uzatvára sa vešperami nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Podstatou Zeleného štvrtka, ktorý tento rok pripadá na 1. apríla, je spomienka na ustanovenie Sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním katolícki biskupi slúžia so všetkými kňazmi svojich diecéz omše svätenia olejov, známe pod názvom Missa chrismatis. Takisto v gréckokatolíckych eparchiách (biskupstvách) sa v katedrálnych chrámoch slávi predpoludním archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedá eparchiálny biskup za účasti duchovenstva danej eparchie. Pri týchto bohoslužbách biskup posvätí myro a koná sa obrad umývania nôh 12 kňazom eparchie.

Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) a v iných cirkvách sa konajú bohoslužby na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej.

Veľký piatok je pre kresťanov dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckej cirkvi sa konajú krížové cesty v kostoloch a na kalváriách a pobožnosti pri kríži a Božom hrobe.

Na Veľkonočnú nedeľu veriaci kresťania slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - víťazné zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. V katolíckej cirkvi sa už v predvečer tohto sviatku, na Bielu sobotu vo večerných hodinách slávi veľkonočná vigília (bdenie).

V gréckokatolíckej cirkvi (východného obradu) sa v Nedeľu Paschy zavčas ráno slávi utiereň vzkriesenia a po nej nasleduje posvätenie veľkonočných jedál.

Veľkonočný pondelok sa v rímskokatolíckej cirkvi zvykne nazývať aj \"Pondelkom baránka\" na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny.

Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj ľudovými zvykmi, šibačkou a oblievaním dievčat a žien vodou.
 

Vyberte región