Progresívne Slovensko (PS)
Ľudovít Ódor
Narodil sa 2. júla 1976 v Komárne. V roku 1999 absolvoval štúdium
matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity
Komenského (UK) v Bratislave (dnes Fakulta matematiky, fyziky a
informatiky UK).
Po skončení vysokej školy sa zamestnal ako analytik finančných trhov v
Československej obchodnej banke a následne pôsobil v Slovenskej
ratingovej agentúre.
V rokoch 2003 - 2005 bol hlavným ekonómom Ministerstva financií SR a
riaditeľom Inštitútu finančnej politiky. V roku 2006 sa stal členom
Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Dva roky bol poradcom premiérky
Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V roku 2012 ho
parlament zvolil za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú tiež
spoluzakladal.
Od februára 2018 až do vymenovania za premiéra zastával post
viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Na čele vlády SR bol od 15. mája
2023 do 24. októbra 2023.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu viedol kandidátku PS a získal
najviac preferenčných hlasov (294.944) spomedzi všetkých slovenských
kandidátov do EP.
Veronika Cifrová Ostrihoňová
Narodila sa 3. februára 1989 v Bratislave. Po absolvovaní Gymnázia Jura
Hronca vyštudovala politológiu a históriu na univerzite v Paríži a na
New York University v USA.
Do televízie Markíza, kde sa podieľala na príprave spravodajských
relácií, nastúpila v roku 2013. Sošku OTO (Osobnosť televíznej
obrazovky) v kategórii "redaktor televízneho spravodajstva" si prevzala v
roku 2019. Neskôr začala budovať svoj instagramový profil a stala sa z
nej influencerka.
Od roku 2016 je manželkou rozhlasového a televízneho moderátora Mateja ´Sajfu´ Cifru.
Vzhľadom na to, že vo februári 2024 oznámila vstup do politiky a
kandidatúru za PS v eurovoľbách, RTVS, kde moderovala diskusnú reláciu
Silná zostava, s ňou ukončila spoluprácu. Vo voľbách do Európskeho
parlamentu získala 117.207 preferenčných hlasov.
Martin Hojsík
Narodil sa 27. januára 1977 v Bratislave. Po maturite na bratislavskom
gymnáziu Vazovova študoval v rokoch 1995 - 2001 genetiku na
Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pred vstupom do politiky bol programovým riaditeľom a členom
predstavenstva medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat FOUR PAWS
International. Viedol aj globálne kampane pre ActionAid International,
Greenpeace International, ako aj národné kancelárie Greenpeace. Od roku
2018 je členom hnutia Progresívne Slovensko. V súčasnosti je členom
predsedníctva PS.
V roku 2019 úspešne kandidoval do Európskeho parlamentu za koalíciu
PS-Spolu. Venuje sa témam životného prostredia a boju proti klimatickej
kríze a je členom frakcie Renew Europe. V roku 2023 ho zvolili za
podpredsedu EP.
V tohtoročných eurovoľbách kandidoval za PS - získal 89.084 preferenčných hlasov.
Ľubica Karvašová
Narodila sa v roku 1987. V rokoch 2005 - 2010 absolvovala inžinierske
štúdium medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie na
Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave so
študijnými pobytmi na Helsinskej univerzite (2009) a na Sorbonne (2009 -
2010). Je vnučkou slovenského národohospodára, právnika a
vysokoškolského pedagóga Imricha Karvaša.
V roku 2011 pred nástupom do slovenskej zahraničnej služby pracovala
niekoľko mesiacov ako špecialistka - koordinátorka Európskej centrálnej
banky v kancelárii guvernéra Národnej banky Slovenska, následne od mája
2011 až do augusta 2015 pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí SR,
kde zastávala viacero funkcií vrátane zástupkyne riaditeľa kancelárie
štátneho tajomníka.
Od októbra 2020 do novembra 2023 počas pôsobenia premiérov Igora
Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora bola poradkyňou predsedu vlády
SR pre záležitosti Európskej únie.
V eurovoľbách získala 65.835 preferenčných hlasov.
Michal Wiezik
Narodil sa 14. júna 1979 v Martine. Vyštudoval odbor ochrana prírody a
ekológia krajiny na Technickej univerzite vo Zvolene. V roku 2012
kandidoval z 21. miesta za vtedajšie hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé
osobnosti (OĽANO) za poslanca Národnej rady (NR) Slovenskej republiky
(SR), ale nebol zvolený.
Za poslanca Európskeho parlamentu úspešne kandidoval v eurovoľbách v
roku 2019 za koalíciu PS-Spolu. Venuje sa problematike životného
prostredia a v EP pôsobí vo frakcii Renew Europe.
Do PS vstúpil v roku 2021, pričom v súčasnosti je členom predsedníctva. O
post poslanca NR SR na kandidátke PS sa uchádzal aj v parlamentných
voľbách v roku 2023. Dosiahol takmer 30.000 preferenčných hlasov, ale
mandát poslanca si neprevzal a ostal poslancom EP.
V tohtoročných eurovoľbách získal 30.022 preferenčných hlasov.
Lucia Yar
Narodila sa v roku 1987, pochádza za Sniny. Takmer 15 rokov sa venuje
témam Európskej únie (EÚ), rodovej rovnosti, ale aj medzinárodnej
bezpečnosti a európskej obrany. Záujem o problematiku EÚ ju priviedol k
štúdiu žurnalistiky a neskôr k odboru Európske štúdiá.
Viaceré vzdelávacie pobyty medzitým absolvovala aj na Helsinskej
univerzite, univerzite v Gente a inštitúciách v Turecku či Spojených
štátoch. Predmet Európske politiky vyučovala na Univerzite Komenského v
Bratislave, v zahraničí ako lektorka European Defence Collage prednášala
tiež pre odborníkov zo štátnej a verejnej správy.
Po krátkom pôsobení v Európskej komisii od roku 2012 žila a pracovala v
súkromnej sfére v Istanbule. Od roku 2015 pôsobila na Ministerstve
obrany SR ako poradkyňa štátneho tajomníka, neskôr ako editorka a
následne šéfredaktorka portálu o EÚ.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu získala 16.974 preferenčných hlasov.
Smer-SD
Ľuboš Blaha
Narodil sa 7. decembra 1979 v Bratislave. Študoval politológiu na
Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na
Univerzite Komenského v Bratislave (odbor filozofia). Doktorát obhájil
na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied, kde pracuje na
čiastočný úväzok od roku 2004. Náplňou jeho výskumu je marxizmus,
liberalizmus a komunitarizmus.
V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu parlamentu Pavla Pašku.
Po parlamentných voľbách v roku 2016 predsedal Výboru pre európske
záležitosti. V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie do Parlamentného
zhromaždenia (PZ) Rady Európy a v januári 2018 ho plénum zvolilo za
podpredsedu parlamentného zhromaždenia.
V parlamentných voľbách v roku 2020 aj v roku 2023 poslanecký mandát
obhájil. V súčasnosti je podpredsedom Národnej rady SR a zastáva post
podpredsedu strany Smer-SD. V eurovoľbách získal 187.020 preferenčných
hlasov.
Erik Kaliňák
Narodil sa 9. septembra 1991 v Bratislave. V roku 2015 absolvoval
magisterské štúdium filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave. Je synovcom spoluzakladateľa Smeru-SD a
súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka.
Do strany Smer-SD vstúpil v roku 2018 ako administrátor facebookových
profilov, spravoval napríklad profily Ľuboša Blahu alebo Roberta Fica. V
súčasnosti zastáva post podpredsedu strany.
V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za stranu Smer-SD zo 150.
miesta na post poslanca Národnej rady SR, ale do parlamentu sa
nedostal.
V parlamentných voľbách v roku 2023 sa stal poslancom. Po nástupe novej
vlády je predsedom Zboru poradcov predsedu vlády SR Roberta Fica.
V tohtoročných eurovoľbách získal 151.860 preferenčných hlasov.
Monika Beňová
Narodila sa 15. augusta 1968 v Bratislave. V rokoch 2000 - 2006 na
Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela
v Banskej Bystrici vyštudovala politológiu. Pred vstupom do politiky
pracovala ako manažérka vo viacerých súkromných firmách.
V rokoch 1999 - 2001 bola generálnou manažérkou strany Smer-SD.
Podpredsedníčkou Smeru-SD bola v rokoch 2000 - 2004. Od roku 2005 do
roku 2013 pôsobila v komunálnej politike ako poslankyňa Bratislavského
samosprávneho kraja (BSK), pričom podpredsedníčkou BSK bola v rokoch
2010 - 2013. V parlamentných voľbách v roku 2002 úspešne kandidovala do
Národnej rady (NR) SR.
Poslankyňou Európskeho parlamentu je nepretržite od roku 2004. V prvom
volebnom období bola podpredsedníčkou frakcie európskych socialistov
S&D. V roku 2023 sa vzdala členstva vo frakcii v reakcii na
pozastavenie členstva Smeru-SD v strane európskych socialistov, vzdala
sa aj funkcie kvestorky v europarlamente.
V tohtoročných voľbách do EP získala 131.126 preferenčných hlasov.
Judita Laššáková
Narodila sa v roku 1978. Vyštudovala právo na bratislavskej Paneurópskej
vysokej škole. Spolupracovala s InfoVojnou či s Danielom Bombicom alias
Dannym Kollárom, ktorý na Slovensku čelí trestnému stíhaniu a je na
neho vydaný medzinárodný zatykač. Spojené kráľovstvo rozhoduje o jeho
vydaní na Slovensko. Začiatkom júna 2024 prišiel aj o svoj účet na
YouTube.
Do roku 2022 pôsobila aj ako asistentka europoslanca Miroslava
Radačovského, ktorý sa do europarlamentu vo voľbách 2019 dostal na
kandidátke ĽSNS. Krátko po zvolení sa však Radačovský od ĽSNS
dištancoval a stal sa lídrom novej strany Slovenský patriot. Po odchode
od Radačovského bola Laššáková asistentkou maďarskej europoslankyne za
Fidesz Lívie Jároki.
V tohtoročných eurovoľbách úspešne kandidovala ako nestraníčka za Smer-SD, pričom dosiahla 87.166 preferenčných krúžkov.
Katarína Roth Neveďalová
Narodila sa 10. novembra 1982 v Bratislave. Ukončila Obchodnú akadémiu v
Nitre a na vysokej škole vyštudovala medzinárodné vzťahy a mediálnu
komunikáciu.
Počas prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila
ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu
politiku a štrukturálne fondy.
V strane Smer-SD začala pracovať v roku 2005 ako stážistka počas vysokej
školy, od roku 2010 vedie medzinárodné oddelenie strany. V rokoch 2018 -
2020 pracovala ako poradkyňa podpredsedu vlády SR a následne v Národnej
agentúre pre podporu malých a stredných podnikov - Slovak Business
Agency.
V roku 2009, v čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa
stala vo veku 26 rokov historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou.
Od začiatku roku 2023 pôsobila v EP po zosnulom europoslancovi
Miroslavovi Čížovi. V tohtoročných voľbách do EP získala 44.409
preferenčných hlasov.
hnutie Republika
Milan Uhrík
Narodil sa 21. decembra 1984. Študijný program kybernetika na Fakulte
elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity
(STU) v Bratislave ukončil v roku 2009. Po skončení vysokej školy
pracoval v súkromnej sfére v oblasti informačných technológií a pôsobil
tiež ako vysokoškolský pedagóg.
V období, keď bol Marian Kotleba predsedom Banskobystrického
samosprávneho kraja (BBSK), zastával v rokoch 2015 - 2017 post riaditeľa
Úradu BBSK. V marcových voľbách do NR SR v roku 2016 bol zvolený za
poslanca za ĽSNS. V roku 2017 sa v novembrových voľbách neúspešne
uchádzal o post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK).
Z NR SR zamieril v roku 2019 do Európskeho parlamentu (EP), keď vo
voľbách, ktoré sa konali 25. mája 2019, úspešne kandidoval za
europoslanca za ĽSNS. Po vystúpení z ĽSNS sa v marci 2021 postavil na
čelo hnutia Republika. V parlamentných voľbách v roku 2023 sa hnutie
Republika do Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) nedostalo.
V EP pôsobil ako nezaradený poslanec. V tohtoročných eurovoľbách obhájil
post europoslanca, pričom dosiahol 133.949 preferenčných hlasov.
Milan Mazurek
Narodil sa 24. januára 1994 v Kežmarku. V rokoch 2009 - 2010 študoval na
Strednej odbornej škole technickej v Poprade, následne v rokoch 2010 -
2014 na Súkromnej strednej odbornej škole taktiež v Poprade a v rokoch
2019 až 2021 na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v
Bratislave.
V roku 2016 bol zvolený do Národnej rady SR za stranu Kotlebovci -
Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Poslanecký mandát však stratil po
tom, ako Najvyšší súd SR potvrdil v septembri 2019 rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici a uznal ho za vinného z úmyselného prečinu
hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v roku 2020
opäť zasadol za ĽSNS do poslaneckých lavíc. V januári 2021 ale v reakcii
na zmenu stanov strany ĽSNS v prospech centralizácie moci v rukách
Mariana Kotlebu zo strany vystúpil.
Vo voľbách do EP, do ktorého kandidoval za mimoparlamentné hnutie Republika, získal 71.656 preferenčných hlasov.
Hlas-SD
Branislav Ondruš
Narodil sa 28. marca 1973 v Levoči. V rokoch 1991 - 1996 študoval
politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1994
študoval na Thames Valley University európske politické systémy.
Po skončení vysokej školy nastúpil v roku 1996 do televízie Markíza ako
moderátor Televíznych novín, ekonomický redaktor a komentátor. V roku
1999 sa stal najprv hovorcom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a 21.
októbra 2000 ho zvolili za prvého podpredsedu SDĽ. Začiatkom roka 2002
nastúpil do televízie JOJ.
Po voľbách v roku 2010 sa stal poslancom parlamentu za Smer-SD. V
predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený opäť. Mandátu
sa vzdal, nakoľko zastával post štátneho tajomníka ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny.
V máji 2020 sa stal predsedom Aliancie pre sociálnu ekonomiku na
Slovensku a od roku 2021 pôsobil ako poradca Delegácie EÚ v Severnom
Macedónsku.
Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
V tohtoročných eurovoľbách získal 42.423 preferenčných hlasov.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
Miriam Lexmann
Narodila sa 2. decembra 1972 v Bratislave. Vyštudovala filozofiu a anglický jazyk a literatúru. Do KDH vstúpila v roku 2016.
Zastávala funkciu stáleho zástupcu Národnej rady (NR) SR pri Európskej
únii, pôsobila aj ako poradkyňa na pôde Európskeho parlamentu či
riaditeľka Medzinárodného republikánskeho inštitútu.
Za poslankyňu EP za KDH bola prvýkrát zvolená v roku 2019, mandátu sa
však ujala až 1. februára 2020, keď sa Slovensku zvýšil počet
pridelených mandátov z 13 na 14 po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ.
V tohtoročných eurovoľbách mandát obhájila, keď získala 58.179 preferenčných hlasov.