Zníženie deficitu pod 3 percenta stabilizuje dlh, potrebné sú ďalšie kroky

10.07.2024 Bratislava

Bratislava 10. júla (TASR) - Hrubý verejný dlh SR v minulom roku dosiahol 56 % hrubého domáceho produktu (HDP) a zostal tak nad najvyššou hranicou dlhovej brzdy. Išlo o dôsledok predovšetkým uplynulých štyroch rokov ovplyvnených pandemickou a energetickou krízou. Ciele vlády znížiť deficit pod 3 % HDP do konca volebného obdobia dlh stabilizujú, na to je však potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia vo výške takmer 3 % HDP. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v Zdôvodnení výšky hrubého dlhu SR a návrhu opatrení na jeho zníženie, ktoré v stredu schválila vláda.

"Dlh vzrástol najmä vplyvom pandémie COVID-19 a tiež energetickej krízy, čo sa prejavilo vysokými deficitmi štátneho rozpočtu v rokoch 2020, 2021 a 2023. V minulom roku boli zároveň prijaté viaceré opatrenia najmä v rodinnej politike, ktoré nesúviseli priamo s reakciou na krízu. Pod zvýšenie hrubého dlhu sa podpísal aj nárast hotovostnej rezervy, ktorá sa aj ku koncu roka 2023 udržala nad priemernou úrovňou v predkrízovom období," vysvetlil rezort financií.

Ak by vláda neprijímala žiadne opatrenia, verejný dlh by od roku 2024 opäť rástol. Prispieva k tomu najmä neklesajúci schodok verejnej správy, sprevádzaný ustupujúcou infláciou. "Naopak, fiškálna stratégia vlády znižovať deficit o 1 % HDP ročne tempo navyšovania zadlženia postupne spomalí a za predpokladu poklesu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného obdobia by sa už trend rastu dlhu úplne zastavil," avizovalo ministerstvo.

Pripomenulo, že vláda už prijala jeden konsolidačný balíček v objeme 1,4 % HDP. Jeho pozitívny vplyv bol však tlmený novými prioritami vlády najmä v sociálnej oblasti, ako aj inými faktormi mimo jej kontroly. Na druhej strane, vláda podľa MF v aktuálnom výhľade neuvažuje od budúceho roku s vyplácaním energopomoci a počíta tiež s tlmením rastu mzdových nákladov. "Do konca volebného obdobia je potrebné prijať oproti súčasnému nastaveniu rozpočtu úsporné opatrenia celkovo vo výške do 3 % HDP," vyčíslil rezort.

Prvými opatreniami sú pripravené zavedenie dane na sladené nápoje a rozšírenie zdanenia tabakových výrobkov. Podľa ministerstva sa však plánujú ďalšie kroky na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Na príjmovej by malo ísť o opatrenia, ktoré rozložia záťaž zo zvýšenia daňových príjmov naprieč spoločnosťou s dôrazom na zdanenie väčších firiem, vysokopríjmových zamestnancov a negatívnych externalít. Na výdavkovej strane sa zase analyzujú možnosti šetrenia na prevádzke štátu, úspory na mzdách či zadresnenie niektorých dávok.

Ministerstvo upozornilo, že na zníženie dlhu pod všetky sankčné pásma dlhovej brzdy bude potrebné pokračovať v konsolidácii aj za horizontom súčasného vládneho obdobia. "Pokračujúce konsolidačné úsilie 1 % HDP ročne smerom k vyrovnanému rozpočtu na prelome ďalšej dekády by zabezpečilo pokles hrubého dlhu pod najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy o pár rokov na to. To by si zároveň vyžiadalo celkové konsolidačné opatrenia v objeme cez 6 % HDP," doplnil rezort.

V prípade, že hrubý dlh ostáva v najvyššom sankčnom pásme, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje uplatnenie všetkých sankcií dlhovej brzdy. Schválením programového vyhlásenia novej vlády v novembri 2023 sa však na dva roky aktivovala úniková klauzula z najprísnejších požiadaviek. V rámci plnenia sankcií z nižších pásiem musí vláda do Národnej rady (NR) SR predložiť zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu na jeho zníženie.
 

Vyberte región