Bratislava
10. júla (TASR) - Hrubý verejný dlh SR v minulom roku dosiahol 56 %
hrubého domáceho produktu (HDP) a zostal tak nad najvyššou hranicou
dlhovej brzdy. Išlo o dôsledok predovšetkým uplynulých štyroch rokov
ovplyvnených pandemickou a energetickou krízou. Ciele vlády znížiť
deficit pod 3 % HDP do konca volebného obdobia dlh stabilizujú, na to je
však potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia vo výške takmer 3 %
HDP. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v Zdôvodnení výšky
hrubého dlhu SR a návrhu opatrení na jeho zníženie, ktoré v stredu
schválila vláda.
"Dlh vzrástol najmä vplyvom pandémie COVID-19 a tiež energetickej
krízy, čo sa prejavilo vysokými deficitmi štátneho rozpočtu v rokoch
2020, 2021 a 2023. V minulom roku boli zároveň prijaté viaceré opatrenia
najmä v rodinnej politike, ktoré nesúviseli priamo s reakciou na krízu.
Pod zvýšenie hrubého dlhu sa podpísal aj nárast hotovostnej rezervy,
ktorá sa aj ku koncu roka 2023 udržala nad priemernou úrovňou v
predkrízovom období," vysvetlil rezort financií.
Ak by vláda neprijímala žiadne opatrenia, verejný dlh by od roku 2024
opäť rástol. Prispieva k tomu najmä neklesajúci schodok verejnej správy,
sprevádzaný ustupujúcou infláciou. "Naopak, fiškálna stratégia vlády
znižovať deficit o 1 % HDP ročne tempo navyšovania zadlženia postupne
spomalí a za predpokladu poklesu deficitu pod 3 % HDP do konca volebného
obdobia by sa už trend rastu dlhu úplne zastavil," avizovalo ministerstvo.
Pripomenulo, že vláda už prijala jeden konsolidačný balíček v objeme 1,4
% HDP. Jeho pozitívny vplyv bol však tlmený novými prioritami vlády
najmä v sociálnej oblasti, ako aj inými faktormi mimo jej kontroly. Na
druhej strane, vláda podľa MF v aktuálnom výhľade neuvažuje od budúceho
roku s vyplácaním energopomoci a počíta tiež s tlmením rastu mzdových
nákladov. "Do konca volebného obdobia je potrebné prijať oproti
súčasnému nastaveniu rozpočtu úsporné opatrenia celkovo vo výške do 3 %
HDP," vyčíslil rezort.
Prvými opatreniami sú pripravené zavedenie dane na sladené nápoje a
rozšírenie zdanenia tabakových výrobkov. Podľa ministerstva sa však
plánujú ďalšie kroky na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Na
príjmovej by malo ísť o opatrenia, ktoré rozložia záťaž zo zvýšenia
daňových príjmov naprieč spoločnosťou s dôrazom na zdanenie väčších
firiem, vysokopríjmových zamestnancov a negatívnych externalít. Na
výdavkovej strane sa zase analyzujú možnosti šetrenia na prevádzke
štátu, úspory na mzdách či zadresnenie niektorých dávok.
Ministerstvo upozornilo, že na zníženie dlhu pod všetky sankčné pásma
dlhovej brzdy bude potrebné pokračovať v konsolidácii aj za horizontom
súčasného vládneho obdobia. "Pokračujúce konsolidačné úsilie 1 % HDP
ročne smerom k vyrovnanému rozpočtu na prelome ďalšej dekády by
zabezpečilo pokles hrubého dlhu pod najvyššie sankčné pásmo dlhovej
brzdy o pár rokov na to. To by si zároveň vyžiadalo celkové konsolidačné
opatrenia v objeme cez 6 % HDP," doplnil rezort.
V prípade, že hrubý dlh ostáva v najvyššom sankčnom pásme, ústavný zákon
o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje uplatnenie všetkých sankcií
dlhovej brzdy. Schválením programového vyhlásenia novej vlády v novembri
2023 sa však na dva roky aktivovala úniková klauzula z najprísnejších
požiadaviek. V rámci plnenia sankcií z nižších pásiem musí vláda do
Národnej rady (NR) SR predložiť zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu na
jeho zníženie.