Bratislava
30. augusta (TASR) - Vo veku 93 rokov zomrel vo štvrtok (29. 8.) operný
skladateľ a známy matematik Miroslav Bázlik. STVR o tom informovala na
svojom webe. Bázlik bol okrem iného autorom opery Peter a Lucia,
oratórií, orchestrálnych i komorných diel, ako aj elektroakustických
skladieb a vokálnej tvorby.
Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn
evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku
1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho
zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na
Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor
matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na
klavíri.
V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na
Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V tomto období, až do roku
1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na
Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Vo svojej tvorbe nadviazal Bázlik na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa.
V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Za svoje diela získal Bázlik niekoľko domácich i zahraničných ocenení.
profil Miroslava
Bázlika - hudobného skladateľa, klaviristu, matematika, autora opery
Peter a Lucia, oratórií, orchestrálnych i komorných diel a
elektroakustických skladieb a vokálnej tvorby.
Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn
evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku
1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho
zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na
Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor
matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na
klavíri.
V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na
Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tomto období, až do
roku 1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na
Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave. O rok neskôr
bol v slobodnom povolaní. K pedagogickej činnosti sa vrátil v rokoch
1990-1993 - učil na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave a na Katedre skladby a hudobnej teórie Hudobnej a tanečnej
fakulty VŠMU.
Vo svojej tvorbe nadviazal na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van
Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannesa Brahmsa. Kombináciu využívania
barokových prvkov s dvanásťtónovou technikou uplatnil v Hudbe pre husle
a orchester. Komorný cyklus Päť piesní na čínsku poéziu pre alt,
flautu, violončelo a klavír zložil v roku 1960.
V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Ako predloha mu
poslúžilo libreto filmového scenáristu a režiséra Miroslava Horňáka
vytvorené podľa novely Romaina Rollanda. Táto opera bola inscenovaná na
doskách Slovenského národného divadla (SND).
Medzi jeho ďalšie významné diela patrí oratórium Dvanásť (1967),
Canticum 43 pre soprán, zbor a orchester (1968 - 1971), elektroakustické
kompozície Spektrá (1970 - 1974), Simple Electronic Symphony (1975),
Epoché I, II, III pre violončelo, orchester a magnetofónový pás (1983 -
1984), komorné oratórium Canticum Jeremiae (1987), Partita pre orchester
(1988), Koncert pre klavír a orchester (2003 - 06), Koncert pre husle a
orchester (2004), Koncert pre gitaru, kontrabas, čembalo a sláčikový
orchester (2015).
Miroslav Bázlik sa podieľal aj na príprave vydania spevníka Slovenskej
evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jeho konečnú podobu vytvoril
spolu s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra).
Za svoje diela získal Miroslav Bázlik niekoľko domácich i zahraničných
ocenení. Medzi nimi napríklad cenu kráľovnej Marie-José (1974), cenu
Jána Levoslava Bellu (1977), ocenenie na Prix de musique folklorique de
Radio Bratislava (v rokoch 1977 a 1983) a v roku 2005 bola hudobnému
skladateľovi udelená Veľká cena SOZA.