Život Prešova
online
online
Bývalý český prezident Miloš Zeman má 80 rokov
28.09.2024 Celý región
Kolín/Bratislava
28. septembra (TASR) — Miloš Zeman je spolu s Václavom Havlom a
Václavom Klausom jednou z troch najvýraznejších postáv českej
ponovembrovej politiky. Politickej scéne vtlačil výraznú pečať - stál na
čele vlády a parlamentu. V poradí tretí český prezident, ktorý bol ako
prvý zvolený v priamej voľbe, bude mať v sobotu 28. septembra 80 rokov.
Na Pražský hrad priniesol niekoľko noviniek. Napríklad nechal vztýčiť vlajku Európskej únie, ktorá tam zaviala po prvý raz od roku 2004, keď ju zvesil jeho predchodca Václav Klaus. Alebo zrušil novoročný príhovor hlavy štátu a národu sa prihováral 26. decembra s vianočným posolstvom zo zámku v Lánoch, čím nadviazal na tradíciu prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka.
Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Jeho otec bol poštový úradník, matka učiteľka. Rodičia sa však krátko po jeho narodení rozviedli, takže vyrastal iba s matkou. V rodnom meste navštevoval základnú aj strednú ekonomickú školu (1959 - 1963). Pre referát, v ktorom sa oslavne vyjadroval o zakázanej knihe Karla Čapka Hovory s T. G. Masarykom, nedostal odporúčanie na vysokú školu.
Po maturite pracoval až do roku 1967 v strojárenskom podniku Tatra Kolín. Vďaka praxi v závode, mohol od roku 1965 diaľkovo študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe, odbor národohospodárske plánovanie. Od roku 1967 prešiel na denné štúdium, ktoré ukončil v roku 1969 s červeným diplomom. V tom istom roku začal vyučovať prognostiku na VŠE.
Počas obrodného procesu v Československu vstúpil v roku 1968 do Komunistickej strany Československa (KSČ). V roku 1970 bol však z KSČ pre nesúhlas s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy vylúčený a zostal bez trvalého pracovného pomeru.
V roku 1971 nastúpil do telovýchovného podniku Sportpropag, kde vybudoval oddelenie komplexného modelovania, označované ako "Slušovice výskumu". V roku 1984 Ústredný výbor KSČ toto oddelenie zrušil, údajne pre protistranícky zborník Metodologické problémy spoločenského výskumu. V tom istom roku prešiel do poľnohospodárskeho podniku Agrodat, kde sa zaoberal simulačnými modelmi poľnohospodárskych systémov. Pracoval v ňom do septembra 1989, keď opäť prepustili zo zamestnania, tento raz za publikovanie článku Prognostika a prestavba. Počas pôsobenia v podniku Agrodat sa stal v roku 1986 členom Svetovej prognostickej spoločnosti.
V novembri 1989 sa Miloš Zeman aktívne zúčastňoval na demonštráciách v Prahe, vystupoval na besedách v divadlách i vysokých školách. Po Nežnej revolúcii pracoval v rokoch 1990 - 1993 ako vedecký pracovník v Prognostickom ústave Československej akadémie vied (ČSAV).
Začiatkom roku 1990 ho Občianske fórum (OF) kooptovalo do Federálneho zhromaždenia (FZ), v júni toho istého roku mandát poslanca obhájil. Po rozpade OF kandidoval v roku 1992 v parlamentných voľbách do FZ za Českú stranu sociálno-demokratickú (ČSSD) a opäť získal mandát poslanca.
Vo februári 1993 sa stal predsedom ČSSD, ktorým bol až do apríla 2001. Pod jeho vedením sa sociálni demokrati stali najsilnejším politickým subjektom v Českej republike. Po parlamentných voľbách v roku 1996 zastával do roku 1998 funkciu predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. V júli 1998 zasadol do kresla predsedu vlády, tento post zastával do júla 2002.
Koncom roka 2002 ho ČSSD vyzvala, aby v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta ČR. Neúspešný bol však už v prvom kole tajnej voľby, pretože ho nevolilo ani 27 poslancov vlastnej strany. Po tomto neúspechu sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku. ČSSD podporoval aj v ďalších rokoch, ale pre vnútrostranícke problémy zo strany v marci 2007 napokon vystúpil.
Stranu Práv Občanov (SPO) založil v decembri 2009 a na zjazde, ktorý sa konal v marci 2010, sa stal jej predsedom. V májových parlamentných voľbách v roku 2010 sa však SPO neprebojovala do parlamentu (získala 4,3 percenta) a pretože nesplnil volebný cieľ, ktorým bolo prekročenie päť percentnej hranice, na funkciu predsedu rezignoval.
O dva roky neskôr, v júni 2012, Miloš Zeman oznámil, že s podporou SPO bude kandidovať v prezidentských voľbách. Podarilo sa mu vyzbierať 50.000 podpisov potrebných na kandidatúru. V historicky prvej priamej voľbe hlavy štátu získal v januári 2013 v druhom kole 54,8 percenta hlasov a stal sa v poradí tretím prezidentom Českej republiky. Prezidentský sľub zložil 8. marca 2013.
V januári 2018 svoj post obhájil, keď v druhom kole získal 51,36 percent hlasov. Ústavou predpísaný sľub zložil 8. marca 2018. V úrade zotrval do 8. marca 2023, keď sa s Pražským hradom rozlúčil posledný prezident, priamo spojený s udalosťami Nežnej revolúcie. V poradí štvrtou hlavou Českej republiky sa stal 9. marca 2023 Petr Pavel.
Miloš Zeman sám seba označuje za ľavicového politika a tolerantného ateistu. V posledných rokoch ho sprevádzajú zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, naposledy v marci 2024. Dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín a cukrovkou, preto sa pohybuje na invalidnom vozíku.
Je autorom nielen mnohých svojráznych výrokov a bonmotov, ale aj viacerých kníh medzi nimi napríklad Naše posttotalitní krize a její možná východiska (1991), Zpověď bývalého prognostika (1995), Jak jsem se mýlil v politice (2005), Vzestup a pád české sociální demokracie (2006), Zpověď informovaného optimisty (2012) alebo Moje Vysočina pohledem Miloše Zemana (2016).
Miloš Zeman je druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva má syna Davida (1971). Druhýkrát sa oženil v roku 1993 so svojou asistentkou Ivanou Bednarčíkovou, ktorá má slovenský pôvod. Spolu majú dcéru Katarínu (1994).
Na Pražský hrad priniesol niekoľko noviniek. Napríklad nechal vztýčiť vlajku Európskej únie, ktorá tam zaviala po prvý raz od roku 2004, keď ju zvesil jeho predchodca Václav Klaus. Alebo zrušil novoročný príhovor hlavy štátu a národu sa prihováral 26. decembra s vianočným posolstvom zo zámku v Lánoch, čím nadviazal na tradíciu prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka.
Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Jeho otec bol poštový úradník, matka učiteľka. Rodičia sa však krátko po jeho narodení rozviedli, takže vyrastal iba s matkou. V rodnom meste navštevoval základnú aj strednú ekonomickú školu (1959 - 1963). Pre referát, v ktorom sa oslavne vyjadroval o zakázanej knihe Karla Čapka Hovory s T. G. Masarykom, nedostal odporúčanie na vysokú školu.
Po maturite pracoval až do roku 1967 v strojárenskom podniku Tatra Kolín. Vďaka praxi v závode, mohol od roku 1965 diaľkovo študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe, odbor národohospodárske plánovanie. Od roku 1967 prešiel na denné štúdium, ktoré ukončil v roku 1969 s červeným diplomom. V tom istom roku začal vyučovať prognostiku na VŠE.
Počas obrodného procesu v Československu vstúpil v roku 1968 do Komunistickej strany Československa (KSČ). V roku 1970 bol však z KSČ pre nesúhlas s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy vylúčený a zostal bez trvalého pracovného pomeru.
V roku 1971 nastúpil do telovýchovného podniku Sportpropag, kde vybudoval oddelenie komplexného modelovania, označované ako "Slušovice výskumu". V roku 1984 Ústredný výbor KSČ toto oddelenie zrušil, údajne pre protistranícky zborník Metodologické problémy spoločenského výskumu. V tom istom roku prešiel do poľnohospodárskeho podniku Agrodat, kde sa zaoberal simulačnými modelmi poľnohospodárskych systémov. Pracoval v ňom do septembra 1989, keď opäť prepustili zo zamestnania, tento raz za publikovanie článku Prognostika a prestavba. Počas pôsobenia v podniku Agrodat sa stal v roku 1986 členom Svetovej prognostickej spoločnosti.
V novembri 1989 sa Miloš Zeman aktívne zúčastňoval na demonštráciách v Prahe, vystupoval na besedách v divadlách i vysokých školách. Po Nežnej revolúcii pracoval v rokoch 1990 - 1993 ako vedecký pracovník v Prognostickom ústave Československej akadémie vied (ČSAV).
Začiatkom roku 1990 ho Občianske fórum (OF) kooptovalo do Federálneho zhromaždenia (FZ), v júni toho istého roku mandát poslanca obhájil. Po rozpade OF kandidoval v roku 1992 v parlamentných voľbách do FZ za Českú stranu sociálno-demokratickú (ČSSD) a opäť získal mandát poslanca.
Vo februári 1993 sa stal predsedom ČSSD, ktorým bol až do apríla 2001. Pod jeho vedením sa sociálni demokrati stali najsilnejším politickým subjektom v Českej republike. Po parlamentných voľbách v roku 1996 zastával do roku 1998 funkciu predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. V júli 1998 zasadol do kresla predsedu vlády, tento post zastával do júla 2002.
Koncom roka 2002 ho ČSSD vyzvala, aby v roku 2003 kandidoval na funkciu prezidenta ČR. Neúspešný bol však už v prvom kole tajnej voľby, pretože ho nevolilo ani 27 poslancov vlastnej strany. Po tomto neúspechu sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku. ČSSD podporoval aj v ďalších rokoch, ale pre vnútrostranícke problémy zo strany v marci 2007 napokon vystúpil.
Stranu Práv Občanov (SPO) založil v decembri 2009 a na zjazde, ktorý sa konal v marci 2010, sa stal jej predsedom. V májových parlamentných voľbách v roku 2010 sa však SPO neprebojovala do parlamentu (získala 4,3 percenta) a pretože nesplnil volebný cieľ, ktorým bolo prekročenie päť percentnej hranice, na funkciu predsedu rezignoval.
O dva roky neskôr, v júni 2012, Miloš Zeman oznámil, že s podporou SPO bude kandidovať v prezidentských voľbách. Podarilo sa mu vyzbierať 50.000 podpisov potrebných na kandidatúru. V historicky prvej priamej voľbe hlavy štátu získal v januári 2013 v druhom kole 54,8 percenta hlasov a stal sa v poradí tretím prezidentom Českej republiky. Prezidentský sľub zložil 8. marca 2013.
V januári 2018 svoj post obhájil, keď v druhom kole získal 51,36 percent hlasov. Ústavou predpísaný sľub zložil 8. marca 2018. V úrade zotrval do 8. marca 2023, keď sa s Pražským hradom rozlúčil posledný prezident, priamo spojený s udalosťami Nežnej revolúcie. V poradí štvrtou hlavou Českej republiky sa stal 9. marca 2023 Petr Pavel.
Miloš Zeman sám seba označuje za ľavicového politika a tolerantného ateistu. V posledných rokoch ho sprevádzajú zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, naposledy v marci 2024. Dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín a cukrovkou, preto sa pohybuje na invalidnom vozíku.
Je autorom nielen mnohých svojráznych výrokov a bonmotov, ale aj viacerých kníh medzi nimi napríklad Naše posttotalitní krize a její možná východiska (1991), Zpověď bývalého prognostika (1995), Jak jsem se mýlil v politice (2005), Vzestup a pád české sociální demokracie (2006), Zpověď informovaného optimisty (2012) alebo Moje Vysočina pohledem Miloše Zemana (2016).
Miloš Zeman je druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva má syna Davida (1971). Druhýkrát sa oženil v roku 1993 so svojou asistentkou Ivanou Bednarčíkovou, ktorá má slovenský pôvod. Spolu majú dcéru Katarínu (1994).
0
www.ZIVOTPO.sk
